TRSTENÁ. Výkonom 582 bodov si vybojoval bronzovú medailu. Úspešný bol aj v mixe s Lenkou Tranovou zo Spišskej Novej Vsi, kde dvojica brala zlato. Boris zvalil 608 kolov a Lenka 550. Suverénne im to stačilo na víťazstvo.
Vďaka Borisovi sa Slovensko stalo víťazom v súťaži národov Svetového pohára dorastencov. Tréningy v Centre talentovanej mládeže pri ŠKK Trstená priniesli ovocie.
Najskôr tréner, potom rodina
„Na takomto podujatí som sa zúčastnil prvýkrát,“ hovorí Boris Dzurek. „Konkurencia bola silná, hráči vyrovnaní. Srbský víťaz Robert Ernjesi už na začiatku ukázal, že bojuje o prvenstvo. Potvrdil to vysokým náskokom.“ Boris spočiatku mohol pomýšľať aj na striebro. Bojoval až do posledného hodu. Súper bol však silný. Napokon sa Oravčan potešil aj bronzu.
Medzi prvými Borisovými gratulantmi bol reprezentačný tréner Ondrej Kyselica. „Cením si to. Je dlhoročný hráč úspešnej Podbrezovej. Najviac ma však potešili gratulácie rodičov a súrodencov.“
Úspešná sezóna
Pre mladíka z Oravy to bol zatiaľ najúspešnejší kolkársky ročník. „Sezóna mi už lepšie ani nemohla vyjsť,“ hovorí. „Prekvapilo ma, ako som to všetko zvládol. Potešil ma už úspech z majstrovstiev Slovenska. Získal som nielen titul, ale vyšiel mi aj útok na osobný rekord na 120 združených hodov.“ Zakrátko po slovenskom šampionáte sa dozvedel, že cestuje do Bautzenu. Na medailu príliš nepomýšľal. O to viac ho teší. Mrzí ho však vypadnutie Trstenej z extraligy mužov. „Napriek tomu dopadol uplynulý ročník na jednotku.“
Po ťažkých dueloch je každý športovec unavený. Ako relaxuje Boris? „Niekedy sa ideme deň po zápase previezť na bicykloch. Po ťažkých stretnutiach ma však na nohy postaví jedine víťazstvo. Vtedy viem, že som urobil maximum a regenerácia príde sama.“
Kolky ho chytili za srdce
Zo začiatku sa venoval viacerým športom. Neskôr sa prihlásil ku kolkárom. Na dráhu sa prvýkrát postavil ako desaťročný. „Od začiatku ma kolky chytili za srdce a neprestali ma baviť ani po neúspechoch. Podporujú ma aj rodičia, čo je pre mňa veľmi dôležité. Neviem, či mi to hneď išlo „od ruky“. No stále sa snažím zlepšovať. To by však najlepšie vedeli posúdiť tréneri Jozef Fábry či František Frielich.“
Posledné dva - tri roky na sebe pracuje, aby sa jeho výkony zlepšovali. Zatiaľ sa mu to darí. „Zásluhu na mojich úspechoch majú i spoluhráči. Keď potrebujem, poradia mi, podporujú ma v zápasoch. Za výsledkami je určite aj dobrý kolektív.“
Chcel by si zahrať so Zavarkom
Boris bude trénovať aj cez leto. Na začiatok ďalšej sezóny sa bude pripravovať sám. „Chcem podať čo najlepšie výkony, na krajských šampionátoch, a ak sa podarí aj na slovenských majstrovstvách,“ hovorí. V uplynulej sezóne ešte súťažil v kategórii dorastencov. Od septembra prestupuje medzi juniorov.
Jeho snom je zahrať si, či už v dueli alebo ako spoluhráč, s najlepším hráčom sveta - Srbom Vilmosom Zavarkom, ktorý vlani nastupoval za Podbrezovú. Prekonať plánuje aj sám seba. „Chcel by som prekonať svoj rekord z tohtoročných majstrovstiev Slovenska.“ O ďalšej športovej kariére sa bude rozhodovať až o rok, po skončení maturitného ročníka.
