TRSTENÁ/ÚSTIE NAD PRIEHRADOU. Od roku 1993 do 1996 mali záchranári na najväčšej vodnej nádrži päť stredísk, od Námestova po Ústie. Od prvého júla tohto roku sa vodnú službu podarilo obnoviť aspoň na Novom Ústí a kilometer vzdialenej takzvanej starej pláži.
Podnet od rybárov
Pred dvomi týždňami požiadala rybárska stráž z Ústia nad Priehradou prezidenta Vodnej záchrannej služby (VZS) Mariána Mendreja o obnovenie záchrannej služby. „Myšlienku sme mali už pred dvomi rokmi,“ hovorí Ondrej Gavenda, člen rybárskej stráže. „Na Slovensku však všetko dlho trvá. Posledným impulzom, aby sme to urýchlili, bola vlaňajšia tragédia, pri ktorej sa utopil rybár.“ Dôvodov, prečo na priehradu dotiahnuť vyškolených plavčíkov, však bolo viac. „Hnevajú ma jazdci na vodných skútroch,“ povedal Gavenda. „Zabávajú sa tým, že jazdia pomedzi plavcov. Upozornenia nepomáhajú. So službou by sme sa tohto problému mali zbaviť.“
Na spomínané pláže chodí počas víkendov približne stovka ľudí, nielen z Trstenej a okolia, ale aj z Poľska. Mnohí pri vode hľadajú záchranárov. „Majú pocit istoty, bezpečia,“ hovorí Mendrej. Od deviatej rána do šiestej večer budú na Novom Ústí traja plavčíci, na starej pláži piati. Vodná služba by chcela pri priehrade zriadiť centrálu počas celého roka, nielen cez letné prázdniny. Všetko však bude závisieť od financií.
Ukradnuté člny
V minulosti mali plavčíci na priehrade sedem rýchlych motorových člnov. Po zániku vodnej služby ich zaparkovali v miestnej lodenici. „Pred piatimi rokmi mi však policajti oznámili, že ju vykradli,“ hovorí Marián Mendrej.
Člny viac nevideli. Polícia prípad uzavrela s tým, že páchateľ je neznámy.
Na prípravu len dva týždne
Na túto sezóny požičala záchranárom dva člny rybárska stráž. Nie sú rýchle, na vymedzenú plochu na kúpanie však postačia. „Keby sa niečo stalo v strede priehrady či niekde pri Námestove, nie sme schopní dostať sa tam včas,“ povedal prezident VZS. „Verím však, že sa nám čoskoro podarí aspoň požičať si rýchlejšie a silnejšie plavidlo.“
Problém je aj so zdravotníckym materiálom. „Prvá sezóna bude krutá,“ hovorí Mendrej. „Za dva týždne sa stredisko vybudovať nedá. No snažíme sa. Vždy lepšie aspoň niečo, ako nič.“
Záchranári hľadajú sponzorov, finančne by mohli pomôcť aj okolité mestá. Trstená myšlienku odobrila, prisľúbila aj finančnú podporu. VZS jedná s Námestovom a Tvrdošínom.
Zrekonštruované nábrežie
Námestovo investovalo do obnovy nábrežia 1,25 milióna eur. V cene bolo aj spevnenie brehov. Práve táto úprava vzbudzuje dojem pláže a ľudí láka osviežiť sa vo vode. Minulý rok na to doplatil mladík z Brezy, nedávno dvaja poľskí turisti. „Koľko ľudí sa musí ešte utopiť, aby mesto začalo konať,“ povedal Igor Janckulík, podpredseda Orava rescue systém, ktorého potápači našli telá utopených Poliakov. Podľa neho by v zátoke na nábreží mali byť vyznačené plavebné dráhy pre člny a vodné skútre a plavčík.
Prísne podmienky
„Nábrežie nie je pláž,“ upozornil Milan Rentka, prednosta mestského úradu. „Každý sa tam kúpe na vlastné riziko. Brehy sme spevnili, aby si na ne ľudia mohli sadnúť a pozerať sa na vodu.“ Dodal, že Oravská priehrada je určená hlavne na jachting a podobné vodné športy. „Je nám veľmi ľúto každej obete,“ dodal Milan Rentka.
Každá pláž musí spĺňať prís-ne podmienky. Sprchy, oplotenie, stála služba či toalety sú len časťou z nich. Sú to nielen investície, ale hlavne zodpovednosť. Mesto sa do toho zatiaľ nehrnie. Škoda. V priehrade sa každý rok niekto utopí. Výnimkou bol len rok, keď bola vypustená.
Musia sledovať okolie
Záchranári sa špecializujú na záchranu ľudí, pre prísne hygienické kritériá sa nepúšťajú do prevádzkovania pláží. Na dve pri Oravskej priehrade však zabezpečili prenosné toalety, plavčíci sa budú pravidelne starať o poriadok. Pri vode nebudú chýbať tabule s informáciami o teplote vody.
„Plavčíci musia sledovať, čo sa okolo nich deje,“ povedal Mendrej. „Ak uvidia niekoho, kto viac pije vodu ako dýcha, nebudú čakať, kým sa začne topiť, pôjdu mu pomôcť hneď. Ak zbadajú opustené dieťa vo vode, okamžite ho z nej vyberú.“
Obrovská sila
Marián Mendrej je jedným zo zakladateľov vodnej záchranárskej služby. Za viac ako tri desaťročia zachránil pred utopením 33 ľudí. Opačná bilancia je však hrozivejšia. Utopilo sa ich až 103. „Stres a panika robia svoje,“ hovorí. „Keď sa spoja s chladnou vodou, slabými plaveckými skúsenosťami, vlnami a beznádejou, človek ide rýchlo ku dnu.“
Neraz sa mu stalo, že ho topiaci sa v panike stiahol pod vodu. V takom prípade musí školený plavčík presne vedieť, kam ho udrieť či chytiť, aby kŕčovité zovretie povolilo.
