BREZOVICA. Lyžiarsky klub Oravan Brezovica funguje sedem rokov. Miestnych nadšencov lyžovania inšpirovali športovci zo športového klubu MOS Krakov, ktorí mávajú sústredenia v brezovickom lyžiarskom stredisku. Spolupracujú vo viacerých smeroch. Začiatkom mesiaca štyridsať členov klubu navštívilo na pozvanie krakovského klubu Waldi ski Krakow a miestnej základnej školy nr. 5 Krakow Poľsko. S riaditeľom Róbertom Pakosom sme sa porozprávali o návšteve, o tom, ako klub vznikal aj o uplynulej sezóne.
Odkedy funguje vaša spolupráca s poľským klubom Waldi ski sport Krakow?
- Už od roku 2004. Spočiatku to bolo len o lyžovaní, začali sme organizovať medzinárodné lyžiarske preteky. V roku 2009 nás však pozvali na menší výmenný pobyt. Bolo nás len pár, ale bolo to zaujímavé. Tento rok sme naplnili autobus a vycestovali sme znova.
S lyžovaním však váš pobyt zrejme v tomto období veľa spoločného nemal.
- Ani nie. Najskôr sme si pozreli krásy Krakova, popoludní mali deti futbalový zápas. Druhý deň si zasúťažili rodičia, pre zmenu vo volejbale. Obidva turnaje sme prehrali, ale išlo hlavne o zábavu. Po turnaji sme sa boli pozrieť v soľnej jaskyni.
Budete sa Poliakom revanšovať?
- Samozrejme. Pripravíme im podobný program, športovo-turistický. Zrejme ich zoberieme do Roháčov, chýbať nebudú ani zápasy. Zatiaľ spolupracujeme len medzi klubmi, ale postupne sa začína rozvíjať aj spolupráca medzi našou základnou školou a krakovskou. Výmenných pobytov sa tak v budúcnosti budú môcť zúčastňovať aj iné deti, nielen lyžiari.
Čo vás viedlo k založeniu lyžiarskeho klubu?
- Inšpirovali nás Poliaci. Páčilo sa nám, ako fungujú, aj keď sme vedeli, že u nich je šport financovaný úplne inak. Prevzali sme však od nich organizačný kľúč. Najskôr sme si všetko financovali sami – rodičia detí v klube. Po čase sme oslovili obec a pridali sme sa k telovýchovnej jednote. Po pár rokoch sme sa osamostatnili a vytvorili neziskovú organizáciu.
Prečo práve neziskovka?
- Takto máme viac možností na získavanie peňazí. Samozrejme, musíme si pomáhať aj sami. Robíme preteky, organizujeme plesy, rôzne akcie. Výťažok ide do klubu, ktorý nás ročne stojí 90-tisíc. Bez dopravy, tú zabezpečujú rodičia detí podľa možností sami.
Máte určenú vekovú hranicu detí, ktoré do klubu prijmete?
- Ani nie. Berieme mladšie aj staršie, nikoho neodmietneme. Najmladšia členka mala štyri roky, keď začala. Zoberieme aj také, ktoré ešte nevedia lyžovať. Nie všetky však vydržia dlhšie ako rok. Spočiatku sme mali aj viac ako tridsať členov. Dnes ich máme 23.
Mladších ročníkov ubúda. Čoraz viac detí sedí pri počítači a vytráca sa z kopcov, čo je škoda.
Kedy je podľa vás najlepšie začať s lyžovaním?
- V tomto sa tréneri rôznia. Ak je však dieťa šikovné, môže začať kedykoľvek. Rozdiel je v profesionálnom súťažení. Slovenská lyžiarska asociácia neuznáva súťaženie detí do sedem rokov, tieto kategórie ani nezastrešuje. Najmenšie deti súťažia len v amatérskych súťažiach, aby na ne nebol vyvíjaný priveľký tlak.
Najväčšou konkurenciou je pre vás zrejme zuberecký klub.
- Nepochybne, a s ním aj klub z Kubínskej hole. Fungujú oveľa dlhšie než my. Spočiatku boli rozdiely medzi našimi lyžiarmi veľké. Pomaly sa však na nich doťahujeme. A občas sa aj obávajú, keď nás vidia medzi súpermi.
Akú sezónu máte za sebou?
- Trochu slabšiu ako predošlú. Ale to je tým, že veľa detí prešlo z nižšej kategórie do vyššej, takže sú mladšie ako ich súperi. Vekový rozdiel sa veľmi prejavuje na výkone. V konečnom hodnotení sme však nedopadli až tak zle.
Absolvovali sme desať pretekov Slovenského pohára. Veronika Pakosová skončila v kategórii mladších predžiačok v celkovom poradí 14., Eliška Pakosová bola medzi staršími predžiačkami 15. V obidvoch kategóriách súťažilo približne 60 detí. Vlani boli zase lepší chlapci, Mário Lužbeťák 7. a Peter Turošák 11. Starší lyžiari, 17- až 19-roční, jazdia na Slovenskom pohári kategóriu Masters. Vlani získal Matúš Čurjak zlato a Rebeka Matúšková striebro, tento rok si miesta vymenili.
Za výsledkami sa skrýva tvrdý tréning. Ako prebieha?
- Dvakrát do týždňa máme počas celého školského roka suchý tréning v telocvični. V zime k tomu pribudnú dva dni na zjazdovke. Cez letné prázdniny mávali deti voľno. Tento rok ich však aspoň dvakrát zoberieme na túru do Roháčov, aby úplne nevyšli z cviku a kondície.
