Janku Kozáčikovú z Dolného Kubína láska k horám zaviedla do Kanady. Deväť rokov žije a pracuje v mestečku Jaspers, ktoré sa nachádza v rovnomennom národnom parku v Skalistých horách. Základnou podmienkou života v tomto prostredí je rešpektovanie prírody a zvierat, medveďa nevynímajúc. V Kanade žije medveď grizly a medveď čierny. Na Slovensku medveď hnedý. Majú niečo spoločné. Príliš často sa stretnú s človekom. Za veľkou mlákou tento problém riešia dlhodobo a úspešne.
Milióny návštevníkov
Kanadský park sa rozprestiera na viac ako desaťnásobnej ploche Tatranského národného parku. V mestečku Jaspers žije päťtisíc obyvateľov, no počas sezóny tam prídu dva milióny turistov. K nim treba pripočítať 20-tisíc sezónnych pracovníkov. Časť z nich sa s medveďom stretne náhodne, niektorí ho zámerne vyhľadávajú. Za deväť rokov pobytu Oravčanky tam nezaznamenali smrteľný útok medveďa na človeka.
Pozor treba dávať na medvedicu s mláďatami.
Bicykel
Ak sa do Jasperského národného parku vyberiete na bicykli, pravdepodobnosť stretnutia s huňatým macom sa niekoľkonásobne zvyšuje. Bicykel je nehlučný a rýchly.
Sympatická Dolnokubínčanka to potvrdila. „Raz som ich počas päťdesiatkilometrovej jazdy stretla až deväť. A to sme nejazdili hlboko v horách, ale po frekventovanej trase ku jazeru Maligne. Absolvovali sme ju na cestných bicykloch.“
Pri inom výlete jedného chlpáča dokonca zrazila. Keď medveďa spolu s kamarátmi zbadali, zosadli z bicyklov a čakali, kým neodišiel. Po ceste nazad na tom mieste opäť zastavili a pre istotu vykrikovali. Nevideli ho, tak sa pohli dopredu. Hneď za prvou zákrutou bol na chodníku a rozbehnutá Oravčanka doň napálila v plnej rýchlosti. „Moc si toho nepamätám, len útržky. Medveď utekal na jednu stranu a ja na druhú.“
Medveďu daj labu
Zo začiatku pociťovala z medveďov strach. Prvé stretnutie si vychutnala z bezpečia automobilu. Po čase zažila chvíle, kedy si spolu mohli doslova zatancovať na pieseň Medveďu daj labu.
Na upozornenia typu, nezľakni sa, keď sa pozrieš nabok, si zvykla. Vždy tam, pár krokov od nej, bol medveď. Obišlo sa to bez úrazu. Podľa nej si človek na ne zvykne, naučí sa ich rešpektovať, ale opatrnosť je na mieste. „Treba si uvedomiť, že ste v národnom parku.“
V informačnej kancelárii a na správe parku vedú presné záznamy, kde ľudia videli zvieratá. „Aj ja to vždy nahlásim.“ Fotografom slúžia informácie na to, aby ich našli. Tí, ktorí sa im chcú vyhnúť, informácie tiež ocenia.
V takomto kontajneri odvezú medvede, ktoré by mohli ohroziť ľudí na frekventovaných miestach.
Čajové sáčky
Na jedno stretnutie však nezabudne do smrti. Stretli sa na úzkom chodníku. Medveď čierny vykračoval rovno oproti. „Kričala som, mávala rukami, ale stále sa približoval.“ Keď prišiel na tri metre, zabočil do lesa. „Bola som celá roztrasená. Nohy som mala mäkké ako čajové sáčky. Nedokázala som urobiť krok.“
Béééóóó
Kedysi nás učili, že v lese sa máme správať potichu, aby sme videli lesné zvieratká. Ak nechcete stretnúť viac ako dvestokilogramového medveďa, treba sa správať hlučne. „Na prechádzkach spolu s deťmi spievame a každú chvíľu spoločne kričíme Béééóóó. Pomáha aj malý zvonček na plašenie. Základnou výbavou je však sprej proti medveďom. Obsahuje capsaicín, látku, ktorá spôsobuje štipľavosť papriky. „Je humánny a účinný. Poskytne čas na útek.“
Janka Kozáčiková drží sprej proti medveďom, dcéra Miška zvonček na ich plašenie.
Dá sa kúpiť takmer všade a stojí približne 25 eur. Dokonca si ho za päť eur môžete na jeden deň požičať. S jeho použitím je spojených niekoľko kurióznych situácií. Jedna rodina si myslela, že sa používa preventívne, rovnako ako sprej proti komárom. Postriekané deti skončili v nemocnici. Tento príbeh nie je vymyslený. Janka spreje predáva a stretla sa s niekoľkými turistami, ktorí sa pýtali, či sa aplikuje na telo. Aj preto musí každý kupujúci podpísať potvrdenie, že bol poučený o správnom použití.
Voňavá jaternica
V osemdesiatych rokoch sa medvede v noci voľne pohybovali po mestečku. Veľkým lákadlom boli nádoby s odpadom. Rozvoj turistiky prinútil ľudí zmeniť správanie.
„Nechať voľne položený odpad kdekoľvek je tabu. Medveď veľmi rýchlo zistí, kde je dostupná potrava a naučí sa tam chodiť.“ To je príklad slovenských zástupcov tejto čeľade.
Do týchto kontajnerov sa medveď nedostane.
V jasperskom parku to vyriešili uzamykateľnými kontajnermi. Nie sú na zámok, ale fungujú ako kapota na aute. Musíte ju pridvihnúť a rukou odistiť. Medveď to nedokáže. Keď vrchnák pustíte, vlastnou váhou sa zaistí.
Prísne opatrenia platia v kempoch. Sú tam skrinky s rovnakým princípom uzamykania. Turisti si do nich večer odložia všetky potraviny, hrnce, grily. Aj žuvačky a zubnú pastu, lebo ich vôňa zvieratá láka. „Ak ste cez deň varili, pred spaním sa treba prezliecť do čistých vecí a oblečenie napáchnuté od jedla zavrieť do skriniek.“ Ak sa neprezlečiete, stáva sa z vás voňavá jaternica odložená v spacáku.
Najistejšia ochrana jedla pred medveďmi je zavesiť ho tak, aby naň nedočiahol.
Kempy hlboko v horách sú vybavené vysokými tyčami s lanom, na ktoré zavesíte prenosný kontajner so spomínanými vecami. Nachádzajú sa približne dvesto metrov od miesta odpočinku. V stane plnom voňavých dobrôt bude spať len človek, ktorý chce v noci rátať medveďovi zuby.
Slovenských medveďov sa bojí
Kto spomínané pravidlá poruší, hrozí mu pokuta a dokonca vyhostenie z kempu či parku. Stáva sa to však málokedy, pretože základom všetkého je osveta. Vstup do parku je síce za poplatok, ale dostanete veľa brožúr nielen s mapami a zaujímavými miestami, ale hlavne s odporúčaniami ako sa správať. „Drvivá väčšina ľudí ich dodržiava, čo sa o Slovensku povedať nedá.“
Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa Janka bojí ísť s otcom na huby do našich hôr. Podľa nej sa na tak malom území pohybuje veľa medveďov. „V televízore som videla medvediu rodinku pri kontajneroch v Poprade. U nás sa to už nestane. Neprídu. Naučili sa, že zo zamknutých kontajnerov nič nevyberú.“
Zrušené preteky
Príroda je prirodzeným domovom zvierat. Človek musí v niektorých prípadoch ustúpiť ich potrebám. V Kanade nie je nič nezvyčajné uzavretie turistického chodníka alebo celej oblasti. Teraz je zavreté golfové ihrisko, pretože je tam šesť medveďov. Bežne sú tam dva, čo nie je problém. „Niekoľkokrát sme museli prerušiť či dokonca zrušiť cyklistické preteky. Uzavreté bývajú aj niektoré oblasti s výskytom mláďat. Ľudia občas zafrflú, ale rešpektujú to.“
Tabuľa s upozornením, ako sa máte správať na území medveďov.
Nebezpečné jelene
Okrem medveďov sa v kanadských horách pohybujú aj iné nebezpečné zvieratá. Pumy a vlci. Hlavne počas ruje sa treba vyhnúť jeleňom. Toto na pohľad mierumilovné zviera sa razom môže zmeniť na dvestokilogramové torpédo s ostrými parohami a špicatými kopytami.
Janka mala s nimi jednu nepríjemnú skúsenosť. Neďaleko kostola natrafila na stádo jeleníc s jeleňom na paši. Nechcelo sa jej absolvovať päťkilometrovú obchádzku, preto sa rozhodla prejsť popri nich. „Boli pokojné, jeleň sa pásol vzadu. Len čo som šliapla do pedálov, jedna jelenica okamžite vyštartovala ku mne. Počas celej jazdy bežala popri mne. Papuľu som mala zboku, pár centimetrov od tváre, až kým som sa nedostala na asfaltovú cestu.“
Nakoniec dodala, že ľudský život je prednejší ako zvierací. „Zvieratá tu boli pred nami a majú právo tu žiť. Aby to fungovalo, musíme sa naučiť spolu žiť. Odstrel je posledným riešením.“
