NIŽNÁ. Po skončení školy nechcel byť doma finančne na záťaž, našiel si prácu v zahraničí. Ani nie po polroku sa vrátil na Slovensko v kóme. Keď sa prebral, takmer sa nepohol.
Mesiace v kóme
Novembrový večer pre dvomi rokmi. Osem hodín večer. Štvorprúdová cesta v centre Prahy. Maroš sa vybral na nákup. Zasvieti zelená, prechádza cez priechod pred chodcov. Už mu chýba len pár krokov, keď odrazu pocíti tvrdý náraz.
„Pamätám si biele auto a potom už nič,“ spomína Maroš na osudný deň. Devätnásťročný chlapec skončil po náraze dvadsať metrov od priechodu. Dopadol na hlavu. Na chvíľu sa prebral v sanitke. V pražskej nemocnici podstúpil ťažkú operáciu hlavy. Upadol do kómy. Po troch týždňoch ho z metropoly Čiech previezli do trstenskej nemocnice, odtiaľ do Ružomberka. Po dvoch mesiacoch ho lekári pustili domov.
„Deväť mesiacov bol v kóme,“ hovorí Marošova mama Alena. „Lekári nám nedávali veľkú nádej. Nevedeli nám povedať, či sa niekedy preberie. A ak aj áno, prognózy boli zlé. Nemal hovoriť, ani chodiť.“ Maroš sa začal preberať začiatkom augusta minulého roku. Oslavoval narodeniny. Vnímal ľudí okolo seba, sám dokonca sfúkol sviečky na torte. Spoznával príbuzných. Po týždni začal aj rozprávať. Spočiatku trochu nezrozumiteľne, ale predsa. „Aj doktorov to šokovalo,“ hovorí Alena. „Mal poškodené rečové centrum, vôbec nemal hovoriť.“
Výrazné pokroky
Pár mesiacov po nehode začali Turskí navštevovať špeciálne rehabilitačné centrum v Čilistove, ktoré je od mája zrušené. Bol to jediný ústav, v ktorom prijímali aj pacientov v kóme. „Cvičili s ním Wojtovou metódou, ktorá mala pomôcť, aby sa prebral. A zabralo to.“
Marošov stav sa zlepšuje.
Vlani v septembri nastúpili na liečenie v Kováčovej. Hoci krátkodobú pamäť má Maroš stále poškodenú, jeho stav sa za trištvrte roka výrazne zlepšil. Dokáže písať, sám sa najesť, s pomocou chodítka prejde niekoľko metrov. „Keď sa prebral, takmer sa nepohol. Dvaja sme ho museli prekladať z vozíka na posteľ. Veľa sa odvtedy zmenilo. Našťastie, k lepšiemu.“
Na ďalšiu liečbu
Marošovi rodičia veria, že sa jeho stav bude aj naďalej zlepšovať. Dopomáhajú mu k tomu aj špeciálne prístroje na cvičenie, ktoré má doma. Na kúpu jedného prispela obec. Rodine, ktorej sa v minúte obrátil život naruby, pomáhajú ľudia z dediny aj príbuzní.
Mladí Nižňania koncom minulého roka urobili verejnú zbierku. Hudobníci z Nižnej zorganizovali krátko pred Vianocami benefičný koncert. Vyzbierané peniaze odovzdali rodine. „Máme ich odložené,“ povedala Alena. „Zaplatíme nimi ďalší pobyt v Kováčovej, ktorý nám už poisťovňa nepreplatí. Každý, kto nám pomohol či pomáha, má naše veľké ďakujem.“
Prípad neobjasnený
Maroš sa s chorobou vyrovnáva ťažko. Mrzí ho, že nemôže pracovať, že je odkázaný na pomoc druhých, že nemôže chodiť na výlety ako kamaráti. Vadia mu zvedavé pohľady ľudí. Baví ho počítač, občas sa venuje aj tomu, čo vyštudoval – aranžérstvu. Keď je pekne, sedí pri dome a maľuje. Verí, že sa raz opäť postaví na vlastné.
Dodnes Marošovi rodičia nevedia veľa podrobností o nehode. Deväť mesiacov nemohli nahliadnuť do spisov, keďže Maroš bol dospelý a bez jeho súhlasu na to nemali právo. Až potom dostali strohé vyjadrenie. „Potvrdili, že sa to stalo na priechode, vypovedal tak aj vodič auta, ktoré Maroša zrazilo,“ hovoria rodičia. „Svedkovia vraj neboli, aj keď tam práve vtedy pracovali nejakí robotníci. Tí však tvrdili zakaždým niečo iné. Napokon to uzavreli tak, že sa na cestu pozreli až po náraze.“
Rodičia zvažovali, že by dali nehodu opäť prešetriť. Desiatky tisíc na právnikov a súdy však nemajú. A keby aj mali, radšej ich investujú do Marošovej liečby.
