Onedlho načnem ďalšiu epizódu môjho životného seriálu. Pred nedávnom som si odkrútil prvé klapky dlhoročného filmu o mučení nad knihami, o dosiahnutí vytúženého vysokoškolského titulu.
Sú to presne tri týždne, ako som absolvoval predpokladové skúšky na jednej z univerzít. Mal som veľké očakávania. Dôsledne som sa pripravil, či už po organizačnej alebo stránke odbornej. Hodiny morenia sa nad knihami a skoré ranné vstávanie mali byť akousi zárukou toho, že všetko klapne. Asi je pravidlom, že keď sa na niečo človek veľmi teší, dopadne to katastrofálne.
Presne to isté sa stalo mne. A ani fakt, že som si privstal, ma neuchránil od brutálneho meškania. Do triedy som dobehol posledný, navyše s časovým sklzom. Bolo to nepríjemné, prvý dojem bol pasé. Snažil som sa, aby všetko vyšlo podľa plánu. Presnosť je výsadou kráľov. Ja modrú krv nemám, a bolo to vidieť.
No všetko zlé je na niečo dobré a tak mi nezvyšoval čas, ktorý by som pravdepodobne využil stresovaním sa. Priniesli nám test, ktorý bol podľa môjho názoru jednoduchý. Veľké množstvo uchádzačov ním aj prešlo, našli sa však aj takí, ktorým bolo toto sito pritenké. Mal som trochu obavy z neúspechu. Nenaplnili sa a predo mnou sa otvorili brány ústneho pohovoru.
Som priamy človek, s komunikáciou face to face nemávam problémy. No toto bolo celkom iné. Nebola to, totižto, bežná expresívna komunikácia s priateľmi, okolím, v ktorej tliachame do vetra. Šlo o veľa a preto si pot poľahky razil cestu skrz potné žľazy. Stres nebol namieste. Príjemné vystupovanie pedagógov, jasné otázky, očné kontakty a primeraná dĺžka pohovoru boli indikátormi dobrého pokecu, ktorý bol príjemný. Aspoň pre mňa určite.
Dobrá organizácia a primerané, nenadradené správanie ľudí z vyšších stoličiek vo mne zanechalo naozaj veľmi dobrý dojem. O tejto univerzite som počul, napriek jej mladému veku, slová chvály, s ktorými nemožno nesúhlasiť. Práve naopak, táto univerzita sa v mojom rebríčku obľúbenosti vyšvihla na vrchol. Bol by som rád, keby som mohol rozvíjať žurnalistické schopnosti práve tam.
Bol to krásny deň. Nezačal sa najlepšie, skončil skvele. Postúpil som do ďalšieho kola prijímacieho cyklu. Bolo to na môj vkus až príliš jednoduché a preto sa obávam jednej veci, že sa staré dobré „ťažko na cvičisku ľahko na bojisku“ u mňa zmení v opak.
