DOLNÝ KUBÍN. Bývalý vzpierač pritom sám transfúziu nikdy nepotreboval. K šľachetnému činu ho priviedol zdravotný stav matky.
Operácia
Keď mal pätnásť rokov, mamu operovali. Starší súrodenci krv darovali, Jozef pre nízky vek nemohol. „Keď budem mať osemnásť, krv určite darujem,“ povedal si Jozef. Prvý pokus nevyšiel. Do osemnástky mu chýbali tri dni. Napriek tomu otvoril dvere transfúznej stanice v Trstenej. Na odber prišlo veľa ľudí, mladého Dolnokubínčana poslali domov. Návšteva však nebola zbytočná. „Keď kamarát uvidel krv, vystrelo ho na zem. Rukou pritom zhodil zo stola všetky skúmavky s odobratými vzorkami.“
Drobný incident Jozefa neodradil. O dva mesiace dostal šancu znovu.
Prvý odber
Do podniku, v ktorom pracoval, prišila pojazdná transfúzna stanica. Tentoraz to Jozefovi vyšlo. Na konto si pripísal prvú zo 134 čiarok. „Pichania som sa bál. Hrubé a tupé ihly bolo dosť cítiť.“
Napriek tomu sa stal pravidelným darcom trstenskej transfúznej stanice. Pamätá si časy, keď sa po každom odbere na stole objavil pohár červeného vína. Neskôr začal chodiť do Banskej Bystrice, Ružomberka. Dlhú púť zakončil v Dolnom Kubíne. Okrem krvi daroval plazmu aj krvné doštičky. Pomôcť bol ochotný kedykoľvek.
Obdivoval kolegu so šmykľavými žilami. „Vždy mu napichali pravú aj ľavú ruku,“ opísal jeho trápenie. „Keby ma tak katovali, asi by som krv dávať nechodil.“
Nula plus
V jeho žilách prúdi tekutina krvnej skupiny 0+. Iba raz v živote zažil, že pomohla pacientke hneď po odbere. Kolegov otec išiel na operáciu. Bez váhania prisľúbil pomoc. Paradoxne, kolega odpadol. „Kriesili ho štokom.“
Keď ho stabilizovali, na kreslo sa posadil Jozef Stuchlý. Počas odberu prišla sestrička a žiadala krv pre staršiu pacientku. Jozefova, ešte teplá nulka sa zdravotníkom hodila.
BSP
Skôr narodeným skratka BSP nič nehovorí. Brigády socialistickej práce boli neoddeliteľnou súčasťou budovania socializmu. Stuchlý na ne spomína ako na jeden zo spôsobov, ako ľudí pritiahnuť k darcovstvu vzácnej tekutiny. „Boli za to body a iné výhody. Teraz je to slabé.“
Držitelia zlatých plakiet Jana Jánskeho mohli donedávna bezplatne využívať mestskú hromadnú dopravu. Sympatický Dolnokubínčan má už medailu Jána Kňazovického. Dostal ju za sto odberov. „Bezplatná doprava nefunguje niekoľko rokov. Škoda.“ Kriticky ohodnotil aj zamestnávateľov, ktorí nechcú uvoľniť zamestnanca z práce. „Nikto nevie, kedy bude krv potrebovať.“
Počas minuloročnej predvolebnej kampane si štyridsať rokov trvajúcu ochotu pomáhať všimol premiér Robert Fico. V Mestskom kultúrnom stredisku v Dolnom Kubíne ho pozval na pódium a poďakoval mu pred plnou sálou. Pripojil sa minister vnútra Róbert Kaliňák, financií Peter Kažimír, školstva Dušan Čaplovič aj šéf parlamentu Pavol Paška.
Udalosť berie s nadhľadom, medaily, gratulácie a ocenenia nie sú dôležité. „Bez krvi by sa ľudia nezaobišli. Keď je človek zdravý, čo by ju nedaroval. Nemusí chodiť pravidelne. Nech si to vyskúša a uvidí. Každý odber sa počíta.“