ZÁZRIVÁ. Pred dvoma mesiacmi sa v záhrade rodiny Vihariovej v Žaškove objavil hlucháň. Nezvyčajný operenec okamžite vzbudil pozornosť.
Návšteva
Prvý ho zbadal otec, ktorý zavolal dcéru. „Myslela som si, že je to kačka,“ povedala Romana Vihariová.
Starký, ktorého zavolala na pomoc, hneď vedel, kto sa prechádza po dvore. Šikovná šiestačka zistila na internete telefónne číslo záchrannej stanice vtákov v Zázrivej. Na nezvyčajnú návštevu upozornili vedúceho Metoda Maceka. Do jeho príchodu hlucháň, ktorý priletel z hôr, preskúmal záhradu a stihol sa zoznámiť so sliepkami.
„Hodila som mu jablko,“ dodala Romana.
Krotký
Metod Macek sa o ročného hlucháňa staral približne tri týždne. Dal mu krúžok, vysielačku a pustil ho v rezervácii na tokánisku týchto vtákov na Orave. „Mysleli sme si, že po čase sa mu plachosť vráti.“
Bez strachu sa prechádzal popred okná rodinných domov.
Ostal prekvapený, keď mu o päť dní opäť telefonovali ľudia, tentoraz zo Zákamenného.
„Bol nádherný,“ povedal jeden zo Zákamenčanov. „Sedel na plote a sledoval sliepky.“
Macekovi neostávalo nič iné, len si po tuláka prísť. V jeho prípade ide o trvalú stratu plachosti. Z výskumu vyplýva, že sa to občas stáva.
„Zatiaľ nevieme prečo, ale súvisí to s tokom. Vtedy má zvýšenú hladinu testosterónu, preto sa nespráva normálne. Zázrak, že ešte žije,“ myslí si ochranár.
Vzácneho vtáka nemá význam púšťať do prírody. Skôr či neskôr by ho ulovil predátor alebo ľudia.
Ochranári mu vymysleli zaujímavé poslanie. Bude musieť zabudnúť na sliepky v kurínoch a začne sa starať o nežnejšie polovičky svojho druhu v Poľsku.
„Majú tam špičkovú odchovňu, kde ho zaradia do odchovného programu,“ dodal Macek. Ak všetko vyjde podľa plánu, o rok možno na Slovensko prídu jeho potomkovia. Poliaci nám ich darujú za tuláka, ktorý sa zamiloval do oravských sliepok.
