SUCHÁ HORA. Problémy s nezákonným vypiľovaním dreva majú mnohé obce. Suchá Hora bola v tomto smere špecifická. Konflikty vyústili až do pozastavenia výkonu funkcie miestneho urbáru. Ani na súkromných pasienkoch však nebola situácia o nič lepšia.
Vytýčenie parciel
„Bol v tom neporiadok,“ hovorí starosta Miloš Šustek. „Museli sme to riešiť. Ľudia si na neustálu kontrolu zvykali ťažko. Teraz je to však omnoho lepšie. Pochvaľujú si. Samo-zrejme, stále sú aj neprispôsobiví, ktorých riešime represívnejšie, ale s minulosťou sa to nedá ani porovnávať.“
Funkciu obecného hájnika zriadila obec v roku 2006. Zvolili si ho občania na verejnom hovore. Vtedy sa zároveň dohodli, že nelegálne vypílené drevo predajú. Zo zisku zaplatili geodeta, ktorý majetkovo vytýčil všetky pastvy. „Teraz každý vie, kde má svoju zem, odkiaľ môže požiadať o drevo,“ povedal Šustek.
Koniec bezhlavého pílenia
Obecný hájnik je na pastvinách sedem dní v týždni, od rána minimálne do tretej popoludní. Kontroluje vydávanie dreva, značí stromy určené na vypílenie. Povolenia na výrub vydáva obec. Hájnik kontroluje, kto si po drevo príde a koľko ho odvezie. V čase vegetačného pokoja dáva pozor, aby sa spiľovali len sucháre.
„Chodím po pastvách, hľadám sucháre alebo stromy, ktoré začínajú vysychať,“ hovorí hájnik. „Oznámim to vlastníkom, označím ich a prídu si ich vyrúbať. Keď je na parcele viac vlastníkov, musia sa dohodnúť. Raz zoberie jeden, potom druhý. Od apríla do októbra nejde o výrub, len o čistenie lesa.“
Vendelín Škvarek má na starosti asi 150 hektárov lesa. Každý deň prejde pešo 7,5 kilometra, kým sa dostane do práce, rovnakú diaľku absolvuje popoludní.
„Musím byť stále v hore, bez nej si neviem predstaviť život. Musím pozrieť, čo je nové, upratať haluziny, neobsedím doma.“ Práca sa mu páči, aj keď, ako s úsmevom hovorí, pri nej skoro prišiel o nervy. „Začiatky boli biedne, ľudia sa báli, ako to bude fungovať, ale zvykli si a mnohí sú spokojní. V dedine konečne nastal aspoň aký-taký poriadok, skončilo kynoženie, bezhlavé pílenie a obohacovanie sa z cudzieho. To ma hreje na srdci.“
Urbár je stále nefunkčný
V Suchej Hore sú okrem vlastníkov pastvín aj majitelia súkromných lesov. Rozloha druhého spoločenstva nie je veľká, má približne 27 hektárov. Odtiaľ môžu vlastníci ťažiť drevo počas celého roka. Na pastvinách len od októbra do marca. Po zvyšok roka môžu žiadať len o palivové drevo. Najväčšie spoločenstvo – urbár – má dočasne zakázané narábať s drevnou hmotou aj s peniazmi.
„Je smutné, že činnosť urbáru je pozastavená,“ hovorí Vendelín Škvarek. Hoci by ľudia mali nárok na drevo viacerí sú rukojemníkmi dvoch ľudí, ktorí sa súdia. Tí, ktorí nevlastnia pastviny, si ho musia kupovať z okolitých dedín. „Veľmi by nám pomohlo, keby urbár fungoval, žiaľ, my to ovplyvniť nedokážeme,“ povedal starosta.
