ŽAŠKOV. Peter Žaškovský (21) je jediným Slovákom vo viac ako stočlennom Mládežníckom orchestri Európskej únie. Za necelý rok stihol európske i americké turné. Zbohatol o zážitky, skúsenosti i radosť z pocitu byť opäť doma.
Hrať poriadne
Päťtýždňové letné turné na starom kontinente pozostávalo z ôsmich koncertov. Noty dostali muzikanti vopred, dolaďovali dva týždne v Rakúsku. „Prekvapilo ma, že sa každý stopercentne pripravil, čo na Slovensku nie je zvykom ani v profesionálnych orchestroch. Sú tam ľudia, ktorí dozerajú na to, aby ste hrali poriadne. V opačnom prípade vás v momente posadia do lietadla. Na každé miesto je náhradník.“
Orchester je výbornou partiou, Oravčan si medzi hudobníkmi našiel veľa kamarátov. Najlepší, takisto violista, pochádza z Manchestru. „Páči sa mi jeho láska k futbalu. Počas prestávok na skúškach stále na mobile kontroloval výsledky z Premier League.“
Sklamanie z Carnegie Hall
Na jar sa orchester, v menšom obsadení, predstavil za veľkou mládkou. Po dvojtýždňovom skúšaní vo Švajčiarsku odohral šesť koncertov v prestížnych amerických halách vrátane Carnegie Hall v New Yorku. Práve tam sa Peter tešil najviac.
„Pre veľmi striktné pravidlá sa v nej nikto z nás necítil pohodlne. Dnu sa nesmie fotiť, ani zahrať si nemôžete hocikde. Na začiatku publikum zvykne tlieskať, kým na scénu nepríde posledný hráč. Oni tlieskali len tak, aby sa nepovedalo. Bolo vidieť, že nás podceňujú a nečakajú nič moc. Po koncerte sme dostali veľmi dlhý aplauz. Našťastie, v ostatných mestách to bolo iné. Užili sme si aj standing ovations.“
Pred Carnegie Hall. Objektívom slovenského skladateľa, hudobníka a dirigenta Petra Breinera. Slovák žijúci v New Yorku si koncert nenechal ujsť.
Rande na koncerte
Jedno z najväčších prekvapení čakalo Petra v prestížnom Kennedy Center vo Washingtone. „Basketbalový kôš v zákulisí. Ľudia z tímu hrali basketbal počas našej skúšky. Čosi nevídané, bol som prekvapený, že im to dovolia.“
Amerických študentov klasická hudba zaujíma viac ako európskych. Rande na koncerte nie je ničím výnimočným.
Pôsobenie v orchestri Petra naučilo zodpovednosti aj inému prístupu k hudbe. „Orchestrálna hra sa u nás podceňuje. Treba to brať vážne, party hrať poriadne. Potom celá skupina hrá úžasne a všade má úspech.“
S maestrom Vladimirom Ashkenazym pred záverečným koncertom v Chicagu.
Nočné nácviky
„U mňa to nie je o extra talente. Hudba ma baví, žijem ňou. Nie je pre mňa nič ťažké venovať sa nástroju. Na klasiku talent a sluch nestačí. Je nutné študovať a pracovať. Naučiť sa, ako tú-ktorú skladbu štýlovo predniesť.“
Peter cvičí niekoľko hodín denne, zvyčajne v noci. „Mám šťastie, že máme rodinný dom a rodičia mi to tolerujú. V noci ma nič neotravuje, nezvoní telefón. Aj keď do školy skoro vstávať nemusím, stačí mi päť hodín spánku.“
Starý nemecký nástroj, na ktorom hrá, patrí k menším. „Znie super, je veľmi pekný a dnes má meniny,“ povedal Peter v predposledný májový piatok.
Občas si zahrá aj na husliach. „S kamarátmi v rámci zábavy. Nie na úžasnej úrovni, ale veľmi rád hrám aj na klavíri. A to je asi všetko, čo sa dá počúvať.“
Konečne doma
Počas ročnej pauzy plánuje dohnať, čo zameškal – v škole, je štvrtákom na banskobystrickom konzervatóriu, a v sólovej príprave.
S kamarátmi by si chcel na rok založiť komorné teleso. „Na Slovensku je to zložité. V Banskej Bystrici nenájdete čelistu. Ja ho mám v Prahe, čo je zas náročné na vzdialenosť.“
Okrem toho si bude Peter Žaškovský užívať domov, priateľku, psa Janine a turistiku. Rád sa stretáva aj s kamarátmi v dedine. „Nerozoberáme muziku. Bavia ich autá a motorky, o čom ja moc neviem, ale rád si vypočujem. Je to skvelý relax.“
