DOLNÝ KUBÍN. „On sa s tým narodil,“ hovorí Mária Studeničová o vzťahu svojho syna k zvieratám. „Ja ho nemám vôbec a brat sa tvári,“ usmieva sa.
Štyridsať operencov
Starostlivosti o domáce zvieratá sa Pavol Studenič (15) priučil pri starkom Jozefovi Sárenom, ktorý ma gazdovstvo v centre mesta. Niečo si prečítal v knižkách a na internete. „Nehádame sa, rád si nechám poradiť.“
Už ako trojročný pomáhal rodičom starať sa o zajace. Na Brezovci, kde býva, sa odvtedy veľa zmenilo. Rodinný dom je plný akvárií, darí sa rybičkám aj krevetkám. V záhrade pribudlo jazierko s rybami. K tradičným zajačincom nový priestranný kurín s voliérou.
„Zdrobnelé, wyandotky, zopár obyčajných, tri perličky a holuby hrvoliaky, ktoré som si kúpil na výstave v Nitre,“ menuje Pavol operence, o ktoré sa dennodenne stará. Dovedna ich je takmer štyridsať. Malé hospodárstvo stráži Dunčo s Rexinou.
Súci do školy i do roboty
Budúci študent dolnokubínskeho gymnázia, učí sa na samé jednotky, vstáva o štvrť na sedem ráno. Nakŕmi kuriatka a beží do školy. Po návrate ho čakajú zajace – kalifornské aj obyčajné. „Pekne búdka po búdke. Kurám stačí dať do jedného kŕmidla.“
Robota okolo zvierat mu popoludní nezaberie viac ako hodinu. Najmenej vonia hnoj, no „raz za týždeň sa to dá“.
S výnimkou zajaca Lászla mená zvieratá nemajú. „Človeku je ich potom ľúto.“ Sliepky zabíja sám, so zajacmi mu pomáha otec. „Odmalička som zvyknutý, nemám s tým problém.“
Najmúdrejšie sú zajace, za najhlúpejšie považuje perličky. „Sú pekné, aj dobre nesú, no aj dobre nahlas škrečia. Aj dve hodiny, stačí, aby prebehla mačka alebo preletel vtáčik.“
Pod stromčekom si našiel domácu liaheň. Z prvých 41 vajíčok sa vyliahlo 16 kuriatok. Druhá várka vrátane perličiek je zatiaľ v teple.
Predávať hydinu Pavol neplánuje, v rodine sa minie raz-dva.
Zvieracie príbehy
„Veľakrát som zajace naháňal, mama bola dobre naštvaná, keď jej poobhrýzali kapustu. Biele aspoň vidno, no predtým som mal hnedé, tak to nebolo bohviečo.“
Čo-to popri polievaní malín prezrádza aj mama Mária. „Prvýkrát sa upratala detská, keď škrečok prišiel."
Gazdovanie Pavol nepovažuje za nákladné. „Seno mám vlastné a zrno od starkej“.
Chovateľský krúžok, rybársky, divadelný, výtvarná, drôtovanie i učebnica dejepisu v rámci projektu – spektrum Pavlových záujmov je široké.
„Možno veterinár,“ zamyslí sa nad budúcim povolaním. „Na rozmyslenie mám času dosť. No určite bude súvisieť s prírodou a zvieratami.“
