Maturanti sa lúčili s mestom. Robia tak roky, menia sa však rekvizity a odvaha. Namiesto tabla klobúk, namiesto harmoniky smelší hlas. Ulice sú čerstvo dospelým deťom už malé, s klobúkom navštevujú firmy, trúfnu si na hlavnej ceste zastavovať autá.
Na čo použijú peniaze netajili. Ich prepitie však chvíľu nazývali dobrou vecou. Chceli sme im naliať inak. Ponúkli sme prácu a za ňu slušný zárobok. „To nie,“ ostali zjavne zaskočení. Boli však slušní, slávnostne oblečení, ako sa na posledný deň v škole patrí.
To v Čechách priniesol jeden denník i fotky maturantov takmer v adamovom rúchu. Aj napriek zlému počasiu vyberali príspevky na oslavu už od rána.
Nostalgia k staršej generácii patrí. A kritika? Nie, ak hľadá u mladých aj pozitívne veci. A kto hľadá, nájde.
Každý oslavoval primerane k dobe. Už istý časopis v tridsiatych rokoch minulého storočia písal o mládeži kriticky. Po rokoch tá mládež kritizovala svojich potomkov. A po rokoch tí potomkovia svoje deti.
Maturitné tablá vyšli z módy. Nahradila ich elektronika. Vzory a palica však mohli ostať.
Čo už? Časy sa menia. O rok možno noví maturanti zaklopú o prácu.