ORAVICE. Posledný aprílový piatok. Pomedzi hustý les sa predierajú prvé slnečné lúče. Je skoro, čosi pred siedmou. Dlhšie však robotníci otáľať nemôžu. Stromčeky treba vytiahnuť zo zeme skôr, ako bude horúco.
Päťdesiatkusové viazaničky
Na hriadkach panuje veselá atmosféra. Skupinka pracuje, sem-tam si nájde čas aj na nejaký vtip. Jedľu už vytiahli zo zeme, prechádzajú k hriadke k javoru, čakajú ich aj sadeničky brestu a jedle. Tak na dve – tri hodiny práce. „Musíme makať, veď nás čaká aj iná robota v hore,“ hovorí Anna Kuboleková, dôchodkyňa, ktorá k sadeniciam do lesa chodí už pätnásť rokov.
Princíp vyzdvihovania si radšej necháme vysvetliť. „Dvaja vidlami nadvihujú zeminu, aby sme stromčeky nevybrali bez koreňov. My tri ich vyťahujeme zo zeme a viažeme do snopkov. V každom musí byť päťdesiat sadeníc. Takýto balík treba okamžite zasypať zeminou, aby korene na slnku nevyschli.“
Od lesníka Radoslava Michalca sa dozvedáme, že sa to musí robiť rýchlo. Tenké korienky totiž na priamom slnku vyschnú aj do dvoch hodín. Také sadenice by sa v lese sotva prijali. „Preto ešte dnes všetky stromčeky rozdelíme,“ hovorí. „Časť si prídu zobrať kolegovia z ochranných obvodov na Zverovke a v Habovke. Zvyšok dáme do snehu v snehovej jame, aby mali korienky stále dosť vlahy.“
Správny čas
Lesníci musia vystihnúť presné obdobie na presádzanie sadeníc. „Ešte pred týždňom tu bol sneh,“ hovorí Michalec. „Zem musí trošku obschnúť. Dlho otáľať však nemôžeme, pretože pri takomto silnom slnku začnú sadenice pučať a puky by pri manipulácii odpadli. O tri až štyri dni by zapučali a už by bolo neskoro.“
Ženy musia pracovať rýchlo. Začínali skoro ráno, kým ešte nebolo silné slnko.
Lesníci sú v škôlke každý deň, najmä takto zjari. „So stromčekmi je veľa roboty, pestujeme ich od semienka a bola by škoda, keby sme to v konečnej fáze pokazili.“
Liesečanky Anna a Viera Kubolekové a Mária Krnáčová spolu s Cilkou Maslákovou a Jánom Kukucom zo Suchej Hory mali počas našej krátkej návštevy vybraných zo zeme už viac ako dvetisíc sadeníc. Chýbalo im ešte asi raz toľko. „Keď sa človeku chce robiť, nie je to ťažká robota,“ hovorí Anna. „Sme pri nich od začiatku. Najskôr sadíme semienka, potom záhony pleme, sadenice zaškôlkujeme, opäť pleme, vyzdvihujeme a napokon vysádzame v hore.“
Žiadna chémia
Malé stromčeky zo Suchej doliny rastú zväčša v Tatranskom národnom parku (TANAP). Kedysi, keď sa v škôlke pestovalo viac sadeníc, predávali ich lesníci aj verejnosti. Dnes si dopestujú toľko, aby mali aspoň pre chránené územia. Lesníci ich však vysádzajú len na miestach, kde sú stromy vylámané vetrom alebo napadnuté lykožrútom. Zvyšok lesa nechávajú na samoobnovovaní. „Je to prirodzený a najlacnejší spôsob,“ povedal Rado Michalec.
Lesná škôlka v Oraviciach bola založená v roku 1950. Lesníci sa v nej špecializujú najmä na pestovanie jedle, buka a javora. Na pokoji ju nechávajú vandali, zlodeji aj zvieratá. Prvé dve skupiny odradia lesníci, zver odplaší vysoký plot. „Občas nám zaprieči nejaký zajac alebo myš, ale urobia zanedbateľné škody,“ hovorí Ján Krušpán, vedúci Ochranného obvodu Oravice TANAPu.
V súčasnosti je v škôlke viac ako 31-tisíc sadeníc. Chémia má pri pestovaní stop, všetko sa ošetruje ručne. „O sadenice sa staráme podľa starých lesníckych zásad, nevymýšľame nič nové,“ hovorí Krušpán. „Pôdu, ako základ pre produkciu sadbového materiálu, vylepšujeme kompostom. Robíme ho z organického materiálu, ktorý nám zostáva po ručnom pletí záhonov.“
