MEDZIBRODIE. Ako jediná a najmladšia sestra troch bratov bola doma za princeznú. Keď narástla do výšky a do krásy, najstarší brat ju prihlásil na kasting do známej súťaže. Hoci si spočiatku neverila, skončila druhá. Od štrnástich lieta po svete ako modelka. Barbora Kapráliková (16) z Medzibrodia.
Do sveta
V septembri 2010 nastúpila na trstenské bilingválne gymnázium. V októbri poslala agentúra do sveta jej portfólio. Zapáčila sa Japoncom. Po súhlase školy s individuálnym študijným plánom už v januári Barbora sedela v lietadle smer Tokio.
„Cieľom prvého výletu je získať dobré fotky od rôznych fotografov. Na Slovensku sa to nedá. V Tokiu som mala asi dvadsať fotení a tri prehliadky. V letnom oblečení rôznych japonských značiek.“
Ešte na Slovensku sa musela naučiť catwalk – tak sa volá modelingová chôdza. „Niečo hrozné. Každý deň minimálne tri hodiny na vysokých podpätkoch. Aj tak som sa pred každou prehliadkou bála potknutia alebo popletenia choreografie.“
Milované Tokio
Pred odchodom do krajiny vychádzajúceho slnka sa po anglicky učila iba v škole. Po prílete ju ľudia z agentúry zaviezli do vlastného bytu v centre Tokia. Keďže spolubývajúcu z Ukrajiny dostala až tesne pred odchodom, musela si poradiť sama. Navyše chorá zo zmeny časového pásma.
„Krásny byt. No nevedela som ani len zapnúť plynový sporák. Boli tam iba tlačidlá s japonskými nápismi. Všetko fungovalo elektronicky. Pri varení mi cez Skype pomáhala mamina. Keby som si z domu nebola doniesla polievky a croissanty, neviem, čo by som robila. Potom som si zvykla, aj na sladký chlieb a ryby.“
Život v Tokiu sa Barbore páčil, rada by sa tam opäť vrátila. Aj napriek tsunami a zemetraseniam, to posledné ju minulo len tak-tak. Na Slovensko priletela štyri dni vopred.
Nevychovaní Číňania
Vlani lete ju modeling zavial do Milána, Bologne aj do neďalekej Viedne. Začiatkom tohto roka opäť cestovala do Ázie, tentokrát do Číny a Hongkongu. „Po týždni som chcela odísť. Zo 60 dní som pracovala 57, po osem hodín.“
V Číne ju nenadchla ani krajina, ani ľudia. „Mnohí nevedia, kde je Európa. Ďalší zas nevedia ani len normálne jesť, zvyšky jedla vypľúvajú na stôl alebo si odpľúvajú na zem, bez ohľadu na to, či je niekto pri nich alebo nie. Kamarátku na prechode pre chodcov skoro zrazilo auto. Hoci mala zelenú, vodička audiny po nej ešte drzo vytrubovala. Tam, kde žili bohatí, bolo čisto. Na kraji centier chatrče, špina, potkany na cestách. V Tokiu som nemala problém ísť po ulici o druhej v noci. V Číne som sa bála aj cez deň. Aj v práci to bolo iné. Japonci sa o mňa starali, či nie som smädná alebo hladná. Keďže som fotila v zime letné oblečenie, nosili mi deky. V Číne som pri teplote sedem stupňov fotila plavky. Stála som po kolená v jazere a oni sa smiali a fotili si ma mobilom.“
V Šanghaji s Perlou Orientu v ruke.
Slanina na raňajky
„Ako kedy,“ odpovedá na otázku, či je pri pohľade do zrkadla spokojná. „Ale hej, vyzerám presne ako moja mamina, keď bola mladá.“ Priznáva, že jediné, čo jej prekáža, sú uši. 181, 52, 88, 56, 84. Výška, váha, boky, pás, prsia. „Váha nie je až taká podstatná ako miery. Našťastie, zdedila som dobrý metabolizmus. Bez problémov zjem na raňajky slaninu, aj obed musí byť poriadny. Aj keď priberiem, jem päťkrát denne, len obmedzím vyprážané jedlá. A nasadím rýchlu chôdzu. No videla som modelky, ktoré jedli vyprážanú servítku alebo vatu, aby neboli hladné.“
Šport a Barbora sa nekamarátia. „Som totálne drevo. Keď bežím, potknem sa o vlastnú nohu. Nezvládnem ani skok cez kozu, ktorú by som mala teoreticky prekročiť. Na to ja nie som. Šport ma baví jedine pozerať.“
Nefajčí, drogy jej zatiaľ nikto neponúkol.
Podpílené podpätky
Brazílčanka Alessandra Ambrósio, tvár Victoria´s Secret, je najslávnejšia modelka, ktorú Barbora stretla. A fotila v rovnakom štúdiu ako slávna Britka Kate Moss.
„Najfalošnejšie sú Rusky. Na prehliadke jedna druhej podpílila podpätky s pilníkom, aby na prehliadke spadla. Aj spadla. Kamarátke v Hongkongu zas v práčke zničili tričká.“
Prvý dojem niekedy klame. Aj skúsené modelky s hrubým bookom vedia byť úplne normálne alebo naopak – tvária sa, že ich nič nebaví.
Obyčajný život
Ako modelka prišla o väčšinu kamarátok. Myslí si, že za to môže závisť. „Človek si musí vybrať, čo chce. Nechápu, že nechcem ísť do mesta na párty. Jednoducho nie som ten typ. Okrem toho, keď som doma, mám toho dosť. Škola ma podporuje, no učivo dobrať musím.“
Barbora má priateľa, o šesť rokov staršieho Patrika z Vyšného Kubína. Keďže sám študuje v zahraničí, pre jej prácu má pochopenie. Všetko sa dá skĺbiť. Trochu žiarli, no verí jej. Scény cez Skype nehrozia. „Dobrý je ku mne,“ usmieva sa Barbora. Záujem zo strany mužov netají. „Poviete, že nie, a je to. Alebo zavoláte manažérke, ktorá urobí poriadky.“
Nerozhadzuje
Barbora netají, že zarába veľa peňazí. Časť jej zárobku dostáva zahraničná agentúra, časť slovenská, zvyšok modelka. „Veľmi dobrý,“ komentuje výšku príjmu. Nebojí sa, že by ju pribúdajúce peniaze na účte pokazili. „Nemám potrebu minúť ich na kabelky.“ Šetrí na štúdium a na to, aby sa mohla osamostatniť. Nešetrí na darčekoch pre blízkych. V Číne pre ne musela prikúpiť kufor.
„Oblečenia mám veľa, no stále si nemám čo obliecť,“ smeje sa. Veľa kúskov dostane, nakupuje najradšej v Zara alebo H&M. „No keby mi mamina kúpila niečo v čínskom obchode, nemám problém nosiť to.“
Hovorí, že si vlastne ešte nič nedopriala. Okrem hodiniek Gucci. No počkala, kým zlacneli z 1300 dolárov na 280. A z každého mesta, kam ju práca modelky zaviedla, si doniesla pohľadnicu a magnetku.
Na výlet
V lete bude pracovať v Európe, začiatkom roka ju opäť čaká Hongkong. Rada by raz robila pre Kenzo a Chanel. Byť na obálke newyorského Vogue cez letnú sezónu by tiež nebolo na zahodenie. Hoci je za to najmenší zárobok.
Po skončení gymnázia by chcela študovať mikrobiológiu alebo biochémiu. A pre istotu si podá prihlášku aj na prekladateľstvo. V každom prípade chce skončiť školu, ktorej meno vo svete niečo znamená.
„Keď modelke nevyjde dôležité stretnutie s klientom, po troch týždňoch ju pošlú domov. A ona sa zrúti. Ja si hovorím, že idem na výlet. A ak si niečo zarobím, bude to super.“
