NÁMESTOVO. Lesy sa rozprestierajú na takmer 41 percent výmery územia. Pralesy však z tejto plochy zaberajú iba približne jedno percento, to je európsky podpriemer.
Čo je prales
Pralesom sa rozumie lesné spoločenstvo, ktorého zloženie, výstavba, rastové a ostatné životné procesy sú podmienené vlastnosťami prostredia, predovšetkým klímy. Teda prirodzene, voľne a nerušene rastúci les. Prales nie je žiadnym spôsobom ovplyvňovaný človekom. Ani priamo, teda ťažbou dreva alebo iným priemyslovým využitím, a nemal by byť ani nepriamo, ako napríklad znečistením alebo inou ekologickou záťažou.
Jedným z charakteristických znakov pralesa je prítomnosť veľkého množstva mŕtveho dreva. Či už stojace alebo ležiace mŕtve drevo plní v lesnom prostredí významné funkcie. Pôsobí ako dôležitý faktor ovplyvňujúci mikroklímu, spevňuje svahy a zabraňuje erózii pôdy, je významným substrátom pre ďalší rast drevín.
V hmote dreva je viazané veľké množstvo organických a minerálnych látok, ktoré sú prostredníctvom postupného rozkladu uvoľňované do prostredia. Mŕtve drevo zohráva významnú úlohu v blokovaní kysličníka uhličitého. Najvýraznejšiu funkciu plní najmä v spojitosti so zvyšovaním heterogenity (zložitosti) prostredia, ktorá je základom vysokej druhovej pestrosti.
Európsky význam
Pralesy v CHKO Horná Orava predstavujú iba 2,07 percenta z celkovej výmery lesov v tomto území. Tvoria ich najvyššie položené lesy v Oravských Beskydách. Rozlohou tretí najväčší prales na Slovensku (433 hektárov) je chránený od roku 1967, rozprestiera sa v masíve Pilska. Spolu s pralesom na Babej hore s rozlohou 257 ha sú najzachovalejšími lesnými ekosystémami v Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Aj z tohto dôvodu boli tiež zaradené do najprísnejšie chránenej A-zóny CHKO a tiež sú územím európskeho významu NATURA 2000.
Ochrana pralesov na najvyššom vrchu Oravských Beskýd sa datuje už od roku 1926, kedy tu bola vyhlásená rezervácia Kotlina pod Babou horou na výmere takmer 118 hektárov. V obidvoch týchto lokalitách dominujú smrekové lesy čučoriedkové, ktoré miestami plynule prechádzajú do pásma kosodreviny. Územie je verejnosti prístupné po viacerých značkovaných trasách.
Ochranári dúfajú, že ich krása tu ostane aj pre ďalšie generácie, pretože k pralesom sa nedopracujeme žiadnym lesohospodárskym opatrením, iba postupným samovoľným vývojom, ktorý pri týchto spoločenstvách trvá vždy aspoň niekoľko storočí.
