VITANOVÁ. Cena stočného by podľa výpočtov Oravskej vodárenskej spoločnosti (OVS) vzrástla na metri kubickom 2,35-násobne až 2,69-násobne oproti súčasnej cene.
Kam s kalmi?
Na Orave je 41 obcí bez úplnej verejnej kanalizácie. Peniaze na jej vybudovanie nemajú, opakovane sa im nedarí získať ich z fondov. Odpad zo žúmp končí v kanáloch, za rodinnými domami, v potokoch, na poliach.
Na výber veľmi nemajú, ak nie sú ochotní platiť stovky eur za individuálne odvozy, ktoré ponúka OVS. „Naši občania sú už dosť vytrestaní tým, že nemajú kanalizáciu,“ povedal starosta Vitanovej Štefan Ondrík. „Nebudem ich nútiť, aby draho vyvážali kaly do čistiarne odpadových vôd. Nebudem ich prenasledovať po vrbinách a pokutovať. Pretože, keď sa ma opýtajú, kde ich majú vyliať, neviem im odpovedať.“
Obec opakovane žiada peniaze na dobudovanie kanalizácie. Neúspešne. Z obecného rozpočtu už rúry financovať odmieta. Do súčasnej siete dala z vlastných takmer polovicu celkových nákladov. „Prečo jedna obec dostane z eurofondov aj envirofondu a my, menšie obce, nič? Vyzerá to, že zostaneme zabudnuté a líšky nám tu budú chodiť dávať dobrú noc. No ak je to tak, budeme sa podľa toho aj správať.“
Primátorovi Trstenej Jozefovi Ďubjakovi sa nepáči, že do mesta steká Oravicou odpad z okolitých dedín. Priznáva však, že ide o systémovú chybu a malé dediny peniaze na kanalizáciu nemajú. „Pri projekte odkanalizovania Oravy sa na našu časť zabudlo,“ hovorí. „Treba nútiť OVS, aby podávala projekty aj pre túto oblasť.“
Vysoké náklady
Starostovia vidia riešenie v celoplošnom vývoze prostredníctvom OVS. Odpad by rovno zvážala do čistiarní odpadových vôd v Nižnej, Námestove a Dolnom Kubíne. Cena by sa odzrkadľovala v cene stočného. Platili by ju rovnako ľudia napojení aj nenapojení na kanalizáciu. Tadiaľto však cesta zrejme nepovedie pre vysoké náklady.
Ľudia si pomáhajú, ako vedia.
Keby všetky domácnosti bez kanalizácie mali žumpu, ročne by Orava vyprodukovala viac ako 3,6 milióna metra kubického odpadových vôd. Celkové náklady, v ktorých sú zahrnuté prepravné náklady, cestná daň, poplatky, mzdy vodičov aj závozníkov a pohonné hmoty by ročne vzrástli o šesť miliónov eur.
Cena za odvádzanie a čistenie odpadovej vody a za likvidáciu odpadov zo žúmp, bez režijných nákladov a zisku, by stúpla o 1,28 eura za meter kubický, cena stočného by sa zvýšila na 2,23 eur, čo je oproti súčasnosti až 2,35-násobok. Podľa cenníkových cien so zohľadnením režijných nákladov by bola cena ešte vyššia - meter kubický za 2,56 eura, teda 2,69-násobok oproti súčasnej cene.
Na modelový scenár však najväčšie oravské čistiarne nie sú stavané ani kapacitne. „Preto nie je možné uvažovať s likvidáciou celej produkcie odpadov v čistiarňach odpadových vôd,“ hovorí Jozef Revaj, člen predstavenstva OVS.
Problematikou sa zaoberali starostovia na zasadnutí Združenia miest a obcí Hornej Oravy.
