Veľké nadnárodné obchodné reťazce ponúkli po roku 1989 nový tovar v nových obaloch. Aký?
Hovoríme s Milanom Mišánikom, predsedom Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností Slovenska a predsedom družstva Dakna Námestovo.
Kedy by sa mohol preklopiť v obchodných sieťach pomer agropotravinárskych zahraničných produktov k domácim?
Ak sa neprijme vhodná legislatíva, nič sa nezmení. Niektoré reťazce majú obchodné a logistické centrá aj mimo Európy. Mnohé, aj ak tvrdia, že majú slovenské výrobky, často majú iba slovenské obaly. Dovezený tovar prebalia, označia osmičkovým kódom, ktorý označuje slovenského producenta. Zákazník by mal byť veľmi opatrný. Nejde len o kvalitu, ale aj o bezpečnosť. Vidíme čo sa deje vo svete, tovar môže pochádzať aj z postihnutého ekologickou katastrofou.
Pomohol prvovýrobcom tzv. predaj z dvora?
Pomohol v prvom rade bežným spotrebiteľom. Mali možnosť poznať pravé slovenské produky. Ale stále nie je táto myšlienka doriešená. Raz ide o predaj z dvora, raz predaj konečnému spotrebiteľovi, raz o podporu domácej producie. Chýba nám systém, ktorý by zlepšil prostredie aj pre producentov, aj pre spracovateľov. My vieme urobiť krásny slovenský salaš, ale predávame v ňom české pivo, jahňacinu z Austrálie. Ak chce slovenský producent, spracovateľ a predajca poukázať na tradičné produkty, mali by byť doma aj naozaj vyrobené.
Ešte pred pár rokmi družstvá, ktoré podnikali s mliekom, pri každom dojení produkovali stratu. V akej situácii sú dnes? Koľko z nich zrušilo chovy?
Situácia je hrozivá. Slovensko z predrevolučnej ročnej produkcie mlieka na úrovni dvoch miliárd litrov padlo na 700 miliónov. Brusel nám dal miliardovú kvôtu, tú už nedokážeme naplniť. Navyše, mlieko musíme na spracovanie vyvážať. Produkujeme ho so stratou za jedny z najnižších cien v únii. Realizačná cena je veľmi nízka, naši producenti a spracovatelia vyrábajú často aj na sklad a potom musia predávať za nižšie ceny. To je dôsledok politiky obchodných reťazcov.
Kým v roku 1990 sa na Slovensku chovalo 650-tisíc dojných kráv, dnes približne 150-tisíc. Každý chovateľ musí zamestnávať ľudí, ide o ťažkú prácu. Aj keď dochádza k robotizácii, jeden dojaci automat stojí viac ako 100-tisíc eur.
Celá Európa nedokáže konkurovať ostatným kontinentom. Bežný spotrebiteľ sa nezamýšla v akom prostredí a čím bolo zviera chované, akým spôsobom kto mäso spracoval, ako doviezol. Sú to globálne prolémy. V popredí je však otázka kvality a bezpečnosti. Ľudia vidia iba aféry – viď vajcia, soľ a podobné. Musia si však dávať pozor priebežne.
Čím by sa dal zatraktívniť vidiek pre mladých? Sľuby v tejto oblasti prichádzajú a odchádzajú s každou vládou.
Dnes má vládnu moc na Slovensku jedna politická strana, mnohé však závisí aj od európskej politiky. Treba ozdraviť ekonomiku, udržať euro a spoločnú hospodársku politiku. Výhodné podmienky na spoločné poľnohospodárstvo majú krajiny bývalej V4.
Verím, že sa nám podarí udržať ráz krajiny, urobiť isté opatrenia okolo pôdy a jej obhospodárovania. Tu je priestor pre mladých - technika, technológia, životné prostredie, prístup k pôde, lesu, vode. Už dnes sú veľmi badateľné zmeny klímy, pomaly nevieme rozlíšiť štyri ročné obdobia. Ak nezmeníme druhovú skladbu, bude obrovský problém udržať osevnosť a klasický ráz krajiny na vidieku.
Budúce generácie nebudú poznať slovenský vidiek, slovenské výrobky, ani spôsob základnej obživy – pestovanie, spracovanie, príprava obedu. Žiaľ, už dnes nám deti kreslia, že mlieko sa vyrába v Tescu.
Kedy sa pohneme vpred?
Boli rôzne obdobia a teórie. Za viac ako 20 rokov sme zostali na chvoste Európy. Slovensko stojí na rozhraní - buď to celé zatvoriť a vytvoriť údržbársky, záhradkársky alebo rastlinno-ochranársky systém, alebo sa pokúsiť o znovuoživenie, pričom by bola reálna šanca zamestnať minimálne 150-tisíc ľudí. Zostalo mnoho investícii a nevyužitých priestorov.
Aj v priebehu roka sa dá výrazným spôsobom posunuť vpred. Na Slovensku sa zvýšil počet infarktov, počet chorých na rakovinu hrubého čreva, počet onkologických ochorení. Nebude to dôsledok aj zmeny stravovania a životného štýlu?
Treba ísť do obchodu a prečítať si obsah výrobku. Treba veľmi silné okuliare, najlepšia je lupa. Ani obsah ešte nezaručuje, že výrobok je kvalitný. Áno, máme kontroly. Ale čo keď slovenský farmár musí splniť minimálne o desať predpisov viac ako je priemer v Európskej únii? Mal by byť desaťkrát kvalitnejší. Vedľa obchodu sa postaví trhovník a funguje. Pritom robíme všetci v rovnakom ekonomickom priestore. Preto by tie podmienky mali byť rovnaké. Kompetentní stále hovoria len o spravodlivejšej a nie o spravodlivej politike. Spoločná hospodárska politika by sa mala do roku 2014 zjednotiť. To staré členské krajiny EÚ nechcú.
Keby ste čarovný prútik mali vy, kde by ste ním šibli?
Možno po štátnej pokladni, aby sa lepšie nielen prerozdľovalo, ale aj vyberalo. Štát sa musí zamyslieť nad svojím usporiadaním. Ak sme kedysi kričali, že máme zbyrokratizované úrady, tak dnes sa zdvoj- až strojnásobili. Namiesto troch krajov máme osem. Politici majú nadštandardné platy, pritom väščšina ľudí minimálnu mzdu. Špička pôsobí a berie platy vo viacerých funkciách, pozrime sa na financovanie politických strán.
Dotácie, ktoré dostáva farmár, sú v mnohých prípadoch dvakrát zdaňované. Slovensko potrebuje hodnovernú analýzu, ku ktorej sa vyjadrí samospráva a občania, a prijalo by sa naoptimálnejšie riešenie. Chýba nám hrdosť a národné povedomie. Nemôže sa stať, že rezort riadi politická strana, ktorá má šesť až osem percent, a ostatní vládni predstavitelia sa nezaujímajú, čo sa v ňom deje. Chýba aj koncepcia. Každý minister si to nasmeruje podľa svojho. Treba vidieť, kam smeruje Európa, svet, čo sa deje okolo. Nielen reagovať, ale aj predvídať.
Vašim želaním je, aby si živoriace slovenské pôdohopodárstvo opätovne vydobylo zaslúžené celospoločenské postavenie. Čo môžu pre to urobiť priamo vidiecki farmári?
Neprestať obrábať pôdu, ktorú nám zanechali naši dedovia a otcovia. Robiť to s víziou spoločnej hospodárskej politiky a s vízou udržania vidieka, pôdy a systému ďalším generáciám. Požičali sme si pôdu od našich dedov. Urobme všetko, aby sme mali aj slovenský systém, slovenskú agrotechniku, slovenské zvieratá, slovenské druhy rastlín.
