LIESEK. Roky sa Liesečania snažia vyriešiť problém s Oravicou. V časti Roveň, medzi Lieskom a Trstenou, im rieka berie pozemky. Niektorí prišli takmer o všetko. Sťažovanie im nepomáha. Pomaly rezignujú.
Bez šance
V roku 2010 sa poškodení obrátili na obecný úrad. Žiadali o pomoc. „Nejde len o náš problém, ktorým je znižovanie výmery našich pozemkov,“ písali v žiadosti. „Ale aj o celospoločenský, pretože sa koryto Oravice približuje k štátnej ceste.“
Starosta Martin Dreveňák postúpil žiadosť trstenskému primátorovi. Poškodené pozemky sa nachádzajú v katastri Trstenej. Odvtedy ubehlo viac ako pol roka. Situácia sa nikam nepohla. Voda si ukrojila ďalšie kusy pozemkov. Naďalej vymýva brehy a rozširuje koryto. „Ľudí to pomaly prestáva baviť,“ hovorí Dreveňák. „Dokopy im voda zobrala skoro tri hektáre pôdy, jedna majiteľka prišla už takmer o všetko. Keby teraz prišla povodeň, strhne ďalšie kusy polí.“
Najprv intravilány
Brehy Oravice necelých dvesto metrov od dediny mali byť zregulované a spevnené už v roku 1996. Správca, Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), odštepný závod Piešťany, dal vtedy vypracovať projekt. „Časť povodňových prietokov mala byť odvádzaná do pôvodného historického ramena,“ povedal Pavel Machava, hovorca SVP. „Zvyšok by tiekol novovytvoreným meandrom.“
Naplánovaná bola stabilizácia brehov. S návrhom nesúhlasili ochrancovia prírody. Napriek tomu bolo vydané stavebné povolenie. Práce ale dodnes nezačali. „Keďže ide o územie extravilánu, využívané zväčša ako orné pôdy, ktoré sú podľa bonity pôdy stredne až málo produkčné, projekt úpravy toku sa nestal prioritnou investičnou akciou,“ povedal Machava.
Úpravy koryta sa majitelia pozemkov pri lieseckej rovni zrejme ani tak skoro nedočkajú. Správca toku sa totiž podľa hovorcu „viac sústreďuje na ochranu intravilánov obcí, kde je väčšie riziko ohrozenia života, zdravia či majetku obyvateľov“.
