ŽAŠKOV. Záľubu v psích záprahoch našiel pred piatimi rokmi. Po pretekoch na Slovensku a v okolitých krajinách dostal chuť na naozajstnú výpravu. V marci si Ľuboš Strapec (26) vyberá takmer všetku dovolenku. Presne desiateho naloží siedmich husky, naštartuje dodávku a vyráža smerom na sever. V Čechách priberá ostrieľanejších kolegov, Jaromíra Hurycha v Hradci Králové, Jiřího Kubelku v Liberci.
Trampoty
Človek mieni, defekt mení. „Prvý sme dostali v Nemecku,“ spomína Ľuboš. „Zdvihák a ostatné potrebné veci sme zabudli. Zohnať pomoc v noci bolo priam nemožné. Keď už konečne niekto zastavil, a zistil, čo sa stalo, odmietol nám pomôcť.“
Ďalší defekt dostali cestovatelia vo Švédsku. „V porovnaní s Nemeckom tisíc a jeden. Ľudia nás odviezli do servisu, ktorý nám poslal opravára zadarmo.“
Trampoty ale nekončili. Tretí defekt a odtrhnutá náprava na vozíku. „Kým nám na mieru vyrobili novú, na deň a pol sme sa stali miestnou atrakciou. Ľudia z mesta sa chodili pozerať na psov, prišli aj miestni novinári.“
Cesta, ktorá mala trvať tri dni, trvala napokon raz toľko.
Otvorená planina. Živú dušu tam len tak nestretnete.
Keď potešia policajti
„Po prvom defekte vo Švédsku sme vozík aj psov odstavili vedľa cesty,“ hovorí Žaškovčan. „Keď prišli policajti, opýtali sa, ako nám môžu pomôcť. Odfotili sa so psami a so slovami, dajte si pozor, aby vás nezrazilo auto, odišli. Druhý problém s autom sme mali asi dvesto kilometrov za Štokholmom. Na úzkej ceste ohraničenej kamenným plotom. Psi sme priviazali o stromčeky okolo cesty. U nás by nám policajti okamžite dali pokutu. Tam po príchode zavolali známemu, ktorý nás do desiatich minút odtiahol. Vybavili, aby nás ráno zobrali v servise ako prvých. Prišli sa pozrieť, či sme naozaj tam. Odfotili sa so psami, zaželali nám šťastnú cestu a šli po svojom. Neuveriteľné.“
Keď štrajkujú psy
V oblasti, kde má česko-slovenská trojica pôvodne namierené, padá lietadlo. Výprava sa preto presúva k jazeru Torneträsk. A opäť prichádza dôkaz, že mieniť nestačí.
„Pre fujavicu sa na otvorenej planine nedalo prespať, museli sme sa vrátiť do hôr. Takisto bolo treba vyhýbať sa sobom, ktoré začiatkom jari Laponci zháňajú do stád. Upozornili nás, aby sme sa pred nimi mali na pozore, že sú ozbrojení.“
A aby toho nebolo málo, začínajú štrajkovať psy. Ešte deň pred príchodom do Laponska sa pobili, Ľubošov vodiaci pes sa tri dni vezie v saniach s roztrhnutým kĺbom. Ostatné bez neho nechcú ďalej. Antibiotiká zaberajú, na štvrtý deň ide po svojich. Mašéri prichádzajú k jazeru Rastojaure. V chatkách, ktoré majú byť otvorené aj v zime, niet živej duše.
„Z plánovaných 220 kilometrov sme prešli 80. Prespali sme a vzhľadom na počasie aj míňajúce sa zásoby sme sa rozhodli pre návrat.“
Nie je termo ako termo
Na rozdiel od predchádzajúcej je táto zima na jazdenie ideálna. Pod mínus 26 teplota neklesá. Oblečenie Ľuboš odhadol, aj keď nie je termobielizeň ako termobielizeň. Nórske z merino vlny parádne, slovenské z rovnakého materiálu o ničom.
„V Zuberci na majstrovstvách sveta som si pri ohni dovtedy sušil topánky, kým nezhoreli. Narýchlo som sa rozhodol pre kožené. Chyba. Boli by fajn, keby sa dali v teple vysušiť. Tam sme ale boli celý čas v teréne. Keď som sa hýbal, dalo sa. No cez noc zamrzli. Každé ráno som ich preto musel najprv nad ohňom rozmraziť, aby som si ich vôbec mohol obuť.“
Keď zamrzne rum
Vákuovo balené porcie jedla dodané českou firmou treba zjesť do päť minút, inak zamrzne. Vodu si treba roztopiť. Len každý zo šestnástich psov potrebuje aspoň pol litra. Na benzínovom variči to trvá aj dve hodiny. Skúšajú to v jazere, no po 130 centimetroch ľadu trúbia na ústup. „Zistili sme, že keď si necháme termosku vody a už k nej len prihadzujeme sneh, ide to rýchlejšie.“
Spí sa dobre, ľuďom aj psom. Bodaj by nie. „Večer o siedmej sme zastali. Rozbalili veci zo saní. Dali hriať vodu, nakŕmili psov. Vykopali miesto na stan – jednou lopatkou, keďže ostatné sme stratili. Dať dnu veci, narýchlo čosi zjesť. Boli sme radi, keď sme si o jedenástej ľahli spať. Aj zvieratá vyspávali každú voľnú chvíľu.“
Slivovica ani rum nechutia ako doma. „Čaj vrel, rum mínus dvadsať. Nepríjemné na zuby.“
Prednosť v núdzi
Šesť dní ich na cestách sprevádza polárna žiara. „Mali sme šťastie. Kolegovia boli viackrát vo Fínsku, nevideli ju ani raz. Aj psy sa čudovali, čo to je. Škoda, že sa nedá odfotiť bežným fotoaparátom.“
Domáci boli priateľskí, sami zastali, zaujímali sa, kam majú cudzinci namierené, poradili cestu. Až na jedného Laponca všetci vedeli anglicky. V strede nejedného jazera čakala na turistov diera s vodou, pekne prikrytá, označená. V núdzových chatkách bolo vždy pripravené drevo na jednu noc. „Lyžiar mal prednosť pred záprahom, skúter bol posledný.“
Skútrovú trať každých dvadsať metrov označuje krížik. Mimo nej je sneh hlboký. „Pol metra od trate som sa prepadával.“
Cestou z hôr na cestovateľov čaká už iba sneh a skaly.
Praktickí severania
Žaškovčana prekvapil sortiment v obchodoch. „U nás je v regáli sto druhov vecí, človek má problém vybrať si. Tam bol chlieb, sušené mäso, tri čokolády, cigarety a praktický tovar ako vrtáky na ľad či spacáky. Žiadne zbytočnosti.“
Potešil aj pohľad na drevené domy natreté typickou falunskou červenou – farba je lacná a výborne izoluje, pretože sa vyrába z odpadu medenej rudy. Zariadenie v dome je jednoduché, no funkčné.
„Domáci považoval za zbytočné investovať obrovské peniaze do kúpeľne. Načo, návštevu tam nepozýva. Radšej investuje do sauny. Linoleum uprednostňuje pred dlažbou. Je teplé, zotrieš ho suchou handrou a máš pokoj. Malá piecka vykúrila celý dom, za celý večer som ho videl hodiť tam dve polienka.“
Ďalšie prekvapenia
Mc Donaldov je vo Švédsku požehnane. No inak sú domáci lokálpatrioti. Dve tretiny sa vozia vo Volve alebo v Saabe. Kanistre s naftou sú pohodené na snehu, nikto sa nebojí, že zamrzne. Na každom odpočívadle je čistý záchod, toaletný papier, pitná voda a umyváreň s teplou vodou. Čistú železničnú stanicu nezdobia grafiti. Dnu je veľká plazma.
„U nás by už niekto určite špekuloval vytiahnuť ju zo zásuvky a zvesiť. Mali sme ísť pozrieť kamarátku Švédku, poznáme sa cez internet vďaka psom. Pýtal som sa, kde si budeme môcť nechať auto. Že hocikde na parkovisku. Tak som sa opýtal, či je to bezpečné. Nechápala to. Prečo by sa mal niekto hrabať v aute, ktoré nie je jeho? Mala pravdu, v aute sme si nechali notebook aj GPS, po niekoľkých dňoch sme všetko našli tak, ako sme nechali. Okolo neboli žiadne stopy. Pokazený skúter ostáva vedľa cesty až do jari. Potom poň prídu autom.“
Pohoda v ľadovom hokeji v Jukkasjärvi.
Do augusta času dosť
Druhá trasa sa začína v mestečku Abisko, centre rovnomenného národného parku. Mašéri chcú prejsť cez pohorie Unna Alakas. „Na skútroch tam mohli jazdiť iba domáci. Keď zavialo cestu, smola. Mimo nej sme sa po pás brodili v snehu. Nemalo význam pokračovať. Nešlo to ani z druhej strany, kde rozmŕzala rieka a človek sa mohol každú chvíľu prepadnúť.“
Trojica sa vracia na základňu. Krátke výlety po turistických zaujímavostiach vrátane ľadového hotela a návrat domov. Od 10. marca do 1. apríla pribudlo na tachometri 7200 kilometrov. Zvieratá sa dočkali zaslúženého oddychu. Výlet im dal zabrať, doposiaľ boli zvyknuté do hodiny prejsť súťažnú trať. V Laponsku denne ťahali naložený záprah asi sedem hodín.
„Už sú vyrovnané, vedia, že je teplo a že si treba oddýchnuť,“ hovorí Ľuboš. „No včera, keď som začal prať postroje, hneď ožili. Mysleli si, že ideme behať. No do augusta majú čas. Ak vyjdú plány, o rok ich čaká Rusko.“
