ORAVSKÝ BIELY POTOK. Okenice neotvárali ani cez deň. Aby okoloidúci nepozerali dnu a neodkukali postupy.
Plastiky z 18. a 19. storočia
Bielopotockí kamenári si svoju výrobu strážili ako oko v hlave. Detaily vedel len ten, kto tam pracoval. Dielne mali postavené neďaleko kostola, kameň ťažili z bane za Studeným potokom. „Zamestnávali zrejme aj päť či šesť tovarišov,“ hovorí starosta Ján Kaššák. „Našli sme totiž viacero plastík z jedného roku, predpokladáme, že ich ročne vyrobili možno aj tridsať.“
Bielopotocké plastiky sú známe po celej Orave, stovky zdobia poľské gminy. Väčšina sôch a krížov pochádza z rokov 1760 – 1860, posledné sú vyrobené v roku 1930.
Koncom 18. a začiatkom 19. storočia zrejme manufaktúra prekvitala. S vymieraním rodov tradičných kamenárov upadala aj výroba.
Jedinečné črty
Obec niekoľko rokov mapuje plastiky Oravskobielopotočanov. Starosta navštívil Poľsko, prešiel viacero oravských dedín. „Išli sme podľa kníh, podľa poľských monografií,“ hovorí Kaššák. „Plastiky našich rodákov sú rozpoznateľné na prvý pohľad. Majú výrazné črty. Väčšinou robili tri motívy sôch - sv. Jána Nepomuckého, Svätú Trojicu, korunovanie Panny Márie. Na krížoch bol vyobrazený hlavne Ježiš, buď sám alebo s Pannou Máriou pod krížom. Tá mala vždy len dve polohy – s rukami nad hlavou alebo hlavou sklonenou v dlaniach.“
V Oravskom Bielom Potoku sú najmä kríže, sv. Trojicu nemajú v dedine ani jednu. Dôvodom bola zrejme cena sochy. Bola drahšia, dovoliť si ju mohli len majetnejší.
