Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Plchy sa vraj postarali o to, čo sa nepodarilo Kurucom

Tvrdošínčania majú ďalšiu národnú kultúrnu pamiatku. Aj keď málokto vie, že vôbec existuje.

Jeden z možných tvarov opevnenia v Tvrdošíne.Jeden z možných tvarov opevnenia v Tvrdošíne. (Zdroj: ZBORNÍK ORAVSKÉHO MÚZEA)

TVRDOŠÍN. Zarastená vyvýšenina neďaleko miestneho družstva vyzerá ako vŕšok na kopci. Zopár Tvrdošínčanov však vie, že to nie je obyčajný vrch. Pod trávou a zeminou sa ukrýva novoveké cisárske opevnenie zo začiatku 18. storočia. Od januára je zaradené do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.

Nikto o tom nehovoril

„Prvýkrát som počul o Šancoch ešte ako chlapec, keď sme raz s otcom pozerali na kopce vedľa družstva,“ hovorí Jaromír Čuchor z Tvrdošína, ktorý roky žije vo Zvolene. „Vtedy mi otec povedal, že tam pred rokmi robili archeológovia výskum a objavili zvyšky pevnosti.“ Ostatky nebolo vidieť, malý Jaromír na otcovo rozprávanie rýchlo zabudol.

Skryť Vypnúť reklamu

S kamarátmi chodieval na kopec za Oravicou hrávať futbal, púšťať šarkany, pásli sa tam kravy, mládež pálila vatry na 1. mája. Raz na prechádzke mu o starom opevnení rozprával kňaz, dnes už nebohý správca farnosti Štefan Šmálik. „Stáli sme pri kaplnke a on nám rozprával o drevenom kostolíku, o Cyrilovi a Metodovi, o Ostražici aj o pevnosti. Ako chlapci sme behali po valoch a mudrovali, čo to mohlo byť. O opevnení však už nikto nehovoril,“ hovorí Jaroslav.

Na rozprávanie kňaza si spomína aj najstarší Tvrdošínčan, 98-ročný Jozef Krúpa. „Myslím, že pán farár o tom prvýkrát čítal v nejakých francúzskych archívoch, počas štúdií,“ hovorí. „Keď ho pridelili ako kaplána do nášho mesta, študoval v mestskom archíve, pýtal sa starých ľudí. Veľmi ho to zaujímalo.“

Skryť Vypnúť reklamu

Pred päťdesiatimi rokmi

Jaromír Čuchor počul o pevnosti znova až v roku 1995, ako člen občianskeho združenia na Pustom hrade vo Zvolene. Archeológ Václav Hanuliak raz spomenul, že zvolenské dominium siahalo až po Trstenú. Vtedy si Jaromír spomenul na tvrdošínske opevnenie. „Povedal mi, že tam bola pevnosť a Šance je jej starý názov. Zaujalo ma to, no literatúru som k tomu nenašiel.“

Zistil, že v roku 1957 tam Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied pod vedením profesora Alojza Habovštiaka robil výskum. Odborníci objavili zvyšky drevených trámov z konštrukcie opevnenia aj kamenné murivo pozostávajúce z pieskovcového lomového kameňa. Spájaný bol hlinitou zeminou alebo vápennou maltou. Nasledovalo zbieranie informácií, zisťovanie podrobností. Pred tromi rokmi však Václav Hanuliak zomrel. Bádanie skončilo.

Skryť Vypnúť reklamu

Obrovský význam

Na opevnenie sa však ani náhodou nezabudlo. Hoci po polstoročí od výskumu, predsa sa stavbe dostalo patričného ohodnotenia. Návrh na jeho zaradenie medzi národné kultúrne pamiatky predkladal Krajský pamiatkový úrad v Žiline. „Na základe terénnej obhliadky z jari minulého roka a archívneho materiálu,“ povedal pamiatkar Martin Furman. „Ide o unikátne novoveké opevnenie, ktorého význam je o to väčší, že sa nachádza na hornej Orave, kde máme doteraz pomerne málo archeologických lokalít.“

gfnfgf

Obyčajný kopec? Na prvý pohľad áno, v skutočnosti ide o pozostatok cisárskej pevnosti.

Správne konanie o vyhlásení archeologického nálezu za pamiatku začalo vlani v novembri.

Rozsiahla pevnosť

Opevnenie, ktorého celková rozloha mala dosahovať až 3900 štvorcových metrov, sa nachádza v juhovýchodnej časti mesta, na ľavom brehu Oravice, v lokalite Šance. Tvorí umelú vyvýšeninu na svahu. Pevnosť mala pravdepodobne dve línie opevnenia. „Centrálna, vyvýšená časť v tvare šesť - sedemhranu bola na dvoch nárožiach zakončená bastiónmi,“ píše v rozhodnutí Katarína Kosová, generálna riaditeľka Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. „Tretí pravdepodobný bastión situovaný na severnej strane vyvýšeniny je v teréne čitateľný nevýrazným výbežkom. Okolo centrálnej časti opevnenia bola vyhĺbená priekopa. V týchto častiach bolo opevnenie zosilnené valom, zrejme s palisádou.“

Archeologický nález dodnes nebol hĺbkovo preskúmaný. Nie je teda vylúčené, že pri dôkladnejšom výskume nájdu archeológovia zachované stavebné časti architektúry objektov opevnenia. „Vzhľadom na tieto skutočnosti predmetná vec disponuje historickými, architektonickými a krajinnými pamiatkovými hodnotami, čím napĺňa kritéria pre jej vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku,“ píše generálna riaditeľka.

Z histórie opevnenia

Opevnenie s pevnosťou bolo postavené pravdepodobne v roku 1709, počas posledného protihabsburgského povstania Františka II. Rákocziho. Po tom, ako stoličnú posádku v Tvrdošíne rozbil oddiel Kurucov, požiadala oravská župa cisárskeho generála Žigmunda Ebergéniho o pomoc. Prišiel rýchlo a dal postaviť rozsiahle opevnenie. „Skladalo sa z dvoch častí,“ píšu archeológovia Martin Furman a Michal Čajka v Zborníku oravského múzea. „Jedna časť predstavovala opevnenie mesta, obopínalo ho zo severnej strany. Pozostávalo z valov a priekop. Druhá časť bola osemhranná pevnosť uvádzaná ako reduta postavená na kopci Dielec za Oravicou.“

O pevnosti sa zachovalo veľmi málo informácií. Krátko o nej píše Anton Kavuljak v jednej zo svojich kníh. V archívoch sa našiel odkaz utečeného kuruckého zajatca. „Z pevnosti ušiel desiateho júla 1709, stavba bola drevozemná, pričom mala byť rozľahlá a mohlo tam byť umiestnených až tisíc ľudí.“

Rýchly vznik aj zánik

O pevnosti v Tvrdošíne sa zmieňuje aj Matej Bel z Očovej: „V nedávnom rákociovskom povstaní, keď Orava bola zovretá a ovládaná zdĺhavým obkľúčením, cisárski postavili na kopci susediacom s mestom pevnosť z dreva a pažite a obsadili ju silnou posádkou. Ale pretože sa hrad vzdal, potom bola pevnosť vyprázdnená a spustla. Vravia, že roku 1709 v najkrutejšej zime, pokiaľ ľudská pamäť siaha, napadli pevnosť plchy v takom veľkom počte, že to posádkoví vojaci sotva mohli vydržať. Nemci veru priniesli dnu veľký počet mačiek, aby plchy usmrtili, ale tie vôbec neboli osožné, takže sa aj zdalo, že plchy sa vracajú aj v hojnejšom množstve, aj sú útočnejšie. Ľud, ktorý je náchylný na prorokovanie, vôbec neváhal tvrdiť, že to bol osobitý druh trestu za zlé zaobchádzanie s roľníkmi, keď stavali hradby. Prinútili ich totiž na poplatné roboty, aby sa nerozutekali.“

Dlho však pevnosť zrejme neexistovala. Posádka ju opustila už dva roky po výstavbe, v roku 1711. Keďže sa o ňu nemal kto starať, spustla a pomaly zanikla úplne.

Ešte raz sa však spomína v roku 1769, na prvých vojenských mapách. Uvedená je ako Kais Schanz – cisárske opevnenie. „Citadela nad Tvrdošínom je po Oravskom hrade len druhou známou novovekou fortifikáciou v celom regióne Oravy,“ hovoria archeológovia.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  3. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  6. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  7. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 22 573
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 190
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 525
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 449
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 723
  6. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 622
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 256
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 186
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 097
  10. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 084
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Zuzana Remeňová napodobnila sestry Fialkové

Tak tomu sa povie husársky kúsok. Prvý štart medzi dospelými a hneď na bodovom mieste.

Juniorka Zuzana Remeňová absolvovala úspešný debut medzi dospelými.

Už čoskoro budeme môcť ísť vonku iba s negatívnym testom

Vláda predĺžila zákaz vychádzania, celoslovenský skríning potrvá deväť dní.

Takto sa bavil odberový tím počas prestávok v Pribiši počas celoplošného testovania v jeseni 2020.

Pesničky si písala už ako desaťročná, teraz sa ich rozhodla nahrať

Neúspechu sa už Janka Glovaťáková z Oravskej Polhory nebojí.

Pri nahrávaní.

Aj takéto trapasíky či trapasy sa nám stali počas písania novín

Keď bili starostu, keď sme si nedali povedať, keď sme uviedli inú cenu novín, keď sme si z nás vystrelili... a ďalšie príhodičky.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Prievidza sa pripravuje na skríningové testovanie

Mesto počas víkendu predbežne plánuje vytvoriť 25 odberných miest. V článku nájdete ich zoznam.

Už ste čítali?