Hosanna sa bleskurýchle mení na ukrižuj. Cédrové ratolesti, po ktorých Ježiš prechádza Jeruzalemom, strieda kamenistá a krvou zmáčaná Golgota. Neodmysliteľnou súčasťou týchto zázrakov je aj Veľkonočný pondelok. Áno, áno, to je ten deň, keď sa všetky dievčatá spoja v jedno a budú bojovať proti lacným vôňam, silným úderom a klientelizmu mladých junákov.
Ľudia zaprášenejších ročníkov si na kúpací pondelok spomínajú inak. Ľudové kroje, nabrúsené korbáče, rozcvičené hlasivky a samozrejme vedrá plné vody. Krásne vyobliekané dievčence sa rady skrývali do najväčších zákutí izbietok. No húževnatým mládencom unikli len málokedy. V rytme harmoniky či huslí neostala ani jedna nitka suchá. Úsmev cez zmoknuté vlasy a maľovaná kraslica - to boli najväčšie odmeny pre statných šuhajov. Aká to harmónia...
Dnes to tak však nie je, a je to na škodu. Spev počuť tak maximálne z rádia, po krojoch zakrytých vrstvou prachu siahne málokto, v rukách veľkonočná oblievačka za 29 centov. Následný nábeh do domu ľudí, ktorých absolútne nepoznajú a nemajú s nimi nič spoločné, sprevádzaný agresívnym a nekontrolovateľným mávaním korbáča, za účelom zlepšenia zívajúceho stavu peňaženiek ani nepotrebuje komentár. Kam to speje(me)?
Ľudia žijúci v mestách často hovoria, že u nich Veľká noc a s ňou spojená oblievačka vymiera. Vraj na dedine je to omnoho živšie. Nie je to tak, respektíve aspoň u nás v obci nie. Húfne naháňanie eur a sladkých dobrôt je trendy aj v najsevernejšom kúte Slovenska. Aj keď existujú svetlé výnimky, ktoré veľmi odvážne a s vervou odolávajú tlaku más a neplatia dane z príjmu modernej doby. U nás v obci pár tradičných máme a to ma, a hlavne vyvolené dievčatá, veľmi teší. Veď kto by nepohostil šumných a krásne spievajúcich mládencov nejakou maškrtou či malým špekulantom a nepočastoval ich pekným slovom a úsmevom? Veď slová vďaky sú príjemnou odmenou.
Dievčatá nás už nevítajú, neočakávajú našu paschu, ba dokonca ani sa pred nami neschovávajú do skríň či manzardiek. Deje sa pravý opak a po pravde sa tomu ani nečudujem. Krásne zvyky druhého dňa veľkonočnej oktávy sú na ústupe. Niet divu, keď sa k dievčatám správame tak ako sa správame. Príjemne vône akciových voňaviek sa dajú zniesť. Aj vtrhnutie do obydlia od neznámych pocestných sa dá prehltnúť. Ale, doslova a dopísmena bitka s prútenými korbáčmi, ktorá má za výsledok niekoľko dúhových modrín je kľúčom, ktorý zamyká dvere dievčat uprednostňujúce vlastné zdravie pred ľudovými zvykmi.
Ako moderný človek mám rád a som zvyknutý na technológie a trendy, ktoré sa nám (ne)násilne tlačia do povedomia. Myslím si, že aj vy máte podobnú filozofiu. Nedovoľme však, aby fenomény na elektrinu a okolie nás obklopujúce dupalo po tradíciách, ktoré uctievali a zachovávali generácie dávno pred nami. Im sa to darilo po stáročia a my s tým máme problém po pár desaťročiach. Je to varovný prst. Varovný prst ukazujúci na to, že sa naše spomienky vyzliekajú do naha a nám to absolútne nevadí.
