Festum stul tarum

Avšak sú aj dni slnečného rázu a jedným z nich je 1. apríl. Teda, aspoň by ním mal byť.

V niektorých z vás ešte doznievajú výstrelky z nedele. Nadpis je možno trochu mätúci, ale neznamená nič iné, ako Sviatok bláznov. Tento deň je veľmi špecifický pre nositeľov mena Hugo a samozrejme pre vtipkárov, ktorí sa môžu vyblázniť do sýtosti. Tento deň sa nazýva aj Dňom vtákov, a ja ním som. Neraz mi okolie vyčíta moje uštipačné žartíky a ironické poznámky. No som aký som a iný nebudem. Navyše si myslím, že tento prvoaprílový zmot je veľmi príjemným odreagovaním sa.

Koľko ľudí, toľko chutí. Toto nepochybne platí aj v pretekoch o najväčšiu vtákovinu, ktorú dotyčný vyvedie svojim blízkym. Napríklad v Taliansku majú tzv. Rímske dni smiechu, v Indii sa 1. apríl nezaobíde bez karnevalu a neodmysliteľných masiek. Francúzi Deň bláznov oslavujú ľudovou hudbou a tancom k nej prislúchajúcim, suchí Škóti majú zasa svoj Zadkový deň. Môžete si len domyslieť, na ktorej časti tela sa asi najčastejšie odrazia vtipné prvky škótskeho ľudu. Najväčším žartom ľudí z krajín Pyrenejského polostrova je obsypávanie múkou. A ako sme na tom my? Určite sa nenecháme zahanbiť.

Z detských čias si pamätám, že najobľúbenejším žartom bolo nenápadné prilepenie samolepky na chrbát obete. Samozrejme, vtipný komentár nemohol chýbať. Mojou špecialitkou na rodičov bolo divadielko o poznámke, ktorú som schytal za odvrávanie učiteľovi. Extrémy sa skončili, keď som si jedného dňa rozťal dolnú peru pri úteku pred zdvihnutým ukazovákom. No rodičia i okolie sa k mojej špecifickej expresii pocitov vždy postavili humorne. No nie všetci ľudia navôkol to berú rovnako. Práve naopak a to je na škodu.

Občas sa mi stalo, že som bol počastovaný, v novinách neuverejniteľným výrazom, za to, že si užívam mladosť, že udržujem tradíciu, že sa snažím odľahčiť dusno, ktoré nad nami neohrozene panuje. Niektoré individuá stále nevedia pochopiť, že 1. apríl má hlavne zábavný a odľahčujúci charakter. Navyše sa ním viac-menej vraciame do čias pieskovísk či schovávačkových hier. A práve tieto časy máme najradšej. Samozrejme rešpektujem, že niektorí ľudia humor nemajú radi. Ale nemusíte nám to dať najavo až tak kruto. Chceme vás len potešiť, nič viac.

Verím, že vám, ktorí ste článok prečítali až potiaľto, sa taktiež ušla nejaká vtipná etuda od okolia. A taktiež dúfam, že ste im to rovnako originálnym spôsobom vrátili. Som rád, že sa tradícia Dňa bláznov udržuje z generácie na generáciu. O to viac ma teší, že sa ratolesti snažia preniknúť do sveta dospelých a naopak, že dospeláci za seba zhodia pár rôčkov a smejú sa ako malé deti. A ruku na srdce - radi ste sa vrátili po časovej osi späť, no nie?