Mnohí z nás to však ani len netušia, pre nich je to mesiac ako každý iný - uponáhľaný, unavujúci, depresívny. A pre nás študentov zasa prelomový. Otázka, ktorá mi vŕta v hlave, znie: Vydržia stránky z papiera nátlak stránok internetových?
Marec a jeho knižná tradícia siaha do roku 1955. Verzie vzniku sa však odlišujú, najpravdepodobnejšou je mesiac úmrtia buditeľa, priekopníka kníh a slovenskej knižnej tvorby Mateja Hrabendu. Prívlastok „mesiac internetu“ dostal len nedávno, no myslím si, že je už v popredí. Ruku na srdce, koľko kníh sme prečítali za posledný rok? A na oplátku, koľko televíznych relácií či internetových stránok máme v malíčku?
Kniha je dôležitá. Svoje o tom vedel aj Ján Ámos Komenský, keď povedal, že „nemilovať knihu znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť znamená stávať sa hlupákom“.
Svoj účel informovať a vzdelávať plní kniha už dlhé roky. Pred pár storočiami boli totiž jediným útočiskom vzdelancov a inteligencie po celom svete. S nadhľadom možno povedať, že sa o ne dokonca zvádzali súboje. Niekomu to príde šialené, inému nemiestne, ďalšiemu zasa hlúpe. No hlupákovi každý hlúpy. Obzvlášť tomu, ktorý knihu videl z lietadla.
Učitelia i rodičia mi odjakživa tĺkli do hlavy, že mám siahať po knihách. Nepočúval som ich. Namiesto k vysoko položenej polici s knihami som zamieril nižšie - k počítaču. Všetko, čo som potreboval, i nepotreboval, som mal ako na podnose. Žiadna námaha, žiadna časová tieseň. Hodiny tikali a môj zadok ostával stále prišpendlený k stoličke. Však kam by šiel, mám všetko poruke. Za pár hodín navštívim celý svet a... zabijem ďalší deň, ktorý som mohol plodne využiť. Napríklad, začítať sa do knihy.
Môj prvý kontakt z knihou bol viac-menej náhodný, no teraz viem, že kľúčový a dôležitý vo vzťahu k nej. Historicky a faktograficky podložené knihy ma fascinovali natoľko, že prach usadený na radoch kníh padol na počítačové zariadenia. A tak večer čo večer ma uspávali dlhé riadky strhujúceho deja. Zdravý a dlhý spánok, rozvoj myslenia, rozšírenie slovnej zásoby či posun hraníc fantázie. Práve tieto, pre život dôležité aspekty mi priniesli hodiny čítania. Niekedy to bolo čítanie strastiplné, nudné alebo naopak ukľudňujúce, ba priam strhujúce. Hltal som stranu po strane. Tí, ktorí čítavajú, vedia, o čom točím. No v poslednej dobe nás, čitateľov, ubúda. Ubúda, ale nikdy títo ľudia nevymrú, lebo vedia, čo je dobré.
A vy, ostatní, si myslite o knihách, čo len chcete. Nás, knihofilov, nikdy neporazíte. Môžu byť pre vás nudné, čas zabíjajúce či dokonca zbytočné. Žite stále v bludnom kruhu manipulácie a deptania vlastného úsudku. Nechajte sa deformovať výplodmi ako Farma, Hotel Paradise. Kľudne ostaňte visieť na sociálnych sieťach a prežívajte svoj život. Ja svoj život nechcem prežívať, chcem ho žiť naplno. Listy múdreho papiera mi dajú určite viac elánu, chuti a užitočných informácií do života ako vymývače mozgov z elektrických zástrčiek. To mi verte!⋌
