V týchto končinách žili statní junáci a rezké devy, ktoré síce nebojovali s drakmi ani čarodejnicami, no s niečím ešte horším - s chorým školským systémom. Prečítajte si príbeh o tom, ako sa ľudia z vysokých stoličiek zas a znova nepoučili.
Stres je primeraný, adrenalín stúpa, napätie sa dá krájať. Odbíjajú posledné dni a hodiny. Dňa 13. marca, počas sychravého utorka, začína pre študentov naprieč Slovenskom prvý polčas súboja s maturitou.
No bol to súboj so skúškou dospelosti alebo s „odborníkmi“ z Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM)? Boli tieto merania zamerané na naše vedomosti a ich využitie alebo skôr na to, či vieme odhadnúť to, čo pánom práve behalo po rozume?
Učitelia nás strašili i varovali pred otázkami. „Dobre si ich prečítajte, dávajte pozor na to, čo od vás chcú!“
Keby tak oni sami vedeli, čo chcú, pomyslel som si. Netušil som, že ich predmaturitné bu-bu-bu bude až tak na mieste. Myslel som si, že zveličujú, no oni dobre vedia, čo za „elity“ im šéfujú. Veľa ľudí na týchto zle naformulovaných otázkach pohorelo a ja nie som výnimkou. Ostáva mi len dúfať v horúcu linku, ktorá funguje medzi školou a tvorcami testov. Snáď mi pomôže prehupnúť sa cez moju vysnívanú, a pre školu, na ktorej chcem pokračovať, adekvátnu hranicu.
Pred maturitou som sa pýtal známych na maturitu. Ako to funguje? Na čo si dať pozor? Je to až také hrozné? Odpovede sa takmer vôbec neodlišovali a k otrepanému klišé maturita – formalita pridali aj to, že niektoré otázky sú debilné, bacha na ne!
Tak sa teda pýtam, ako je možné, že sa už niekoľko rokov po sebe stane vždy to isté? Prečo je katom úspechu formulácia a obsah otázky a nie nevedomosť a nepripravenosť žiakov?
Veľa škôl a fakúlt si zakladá na výsledkoch maturít. Aké teda bude naše ohodnotenie po týchto chybách, ktoré sme nespôsobili my svojou lenivosťou k učeniu? Veľa odborníkov (tých ozajstných) či už u nás, alebo aj v iných kútoch republiky z pedagogických radov sa veľmi kriticky a negatívne vyjadrilo k tomuto testovaniu. U nich slová ako ústav, certifikovaný či meranie evokujú spoľahlivosť. Zdanie klame.
Milí rovesníci, dostali sme poriadne po nose. Je to veľmi nepríjemné, obzvlášť ak s tým my nemáme nič spoločné. Máme za sebou prvú polovicu, ktorú sme nerozohrali príliš dobre. Platíme za cudzie chyby, no nič nie je stratené. Približne o dva mesiace príde na rad druhý polčas, na ktorý, chvalabohu, nemá NÚCEM žiadny vplyv. Budeme tam sedieť tvárou v tvár tým, ktorí nám, chtiac-nechtiac, tĺkli do hláv vedomosti. Verím, že ak ukážeme svoje danosti a rozhľad, nemôžeme neuspieť. Práve naopak, budeme odchádzať s úsmevom. S úsmevom nasýteným úspešnou matúrou. S úsmevom ozdobeným prijatím na vysokú školu. S úsmevom k svetlejšej a lepšej budúcnosti. S úsmevom, ktorý nám žiadny úrad ani iná inštitúcia nevezme. Vivat academia, vivat profesores!
