Čas je neúprosný a 10. marec klope na dvere. No v úzadí tohto súdneho dňa pre politickú elitu sa pripravujú na svoj deň D aj maturanti naprieč krajinou od Dunaja k Tatrám.
13. marec sa však v spoločnosti silnejšieho konkurenta presadzuje len veľmi ťažko.
Televízne obrazovky zavalili politické diskusie a reklamy so známymi, panensky čistými tvárami politikov, ktorí nám sľubujú hory-doly, ba dokonca aj to, že z útleho Slovenska stvoria krajinu mlieka a medu. Ani cestou do práce či školy sa vyrehotaných a zjavne vyretušovaných ksichtov nezbavíme. Je totiž takmer nemožné si nevšimnúť blažené úsmevy s dôveryhodnými sloganmi na bilbordoch, ktoré sa na nás ceria dňom i nocou. Predvolebná kydačka vrcholí, čaká sa na čoraz väčší škandál, diváci sú vo vytržení, či príde opäť nejaká dych berúca kauza ako Gorila či Sasanka. Ale čo my, mladí? My, perspektíva slovenskej domoviny? My máme úplne iné starosti.
Hmm, teda mali by sme mať úplne iné starosti. No popravde, nie vždy to tak vyzerá. V utorok 13. marca nastane pre študentov, ozdobených zelenými stužkami nádeje, prvý polčas zápasu voči odvekému rivalovi. Maturita je späť, najprv však v písomnej forme. Hovorí sa, že písomná časť býva ľahšia ako ústna, no strašiak v podobe cudzieho jazyka na úrovni B2 ma skôr presvedčil o opaku. O tom, aký chaos je momentálne na ministerstve školstva ani nevravím. Nečudo, že ani my, ani učitelia poriadne nevedia, z čoho budeme skúšaní. Takže vrelá vďaka, milý školský systém.
Na ulici ľudia s letákmi, na internete naháňačka za hlasmi, zastávky ozdobené sladkými a srdcervúcimi sľubmi. A čo ja? Ja som doma. Som zavalený sylabami a knižkami, ktoré by ma mali spasiť počas maturít. Je toho naozaj neúrekom, no aby toho nebolo málo, tak mi nakladá ešte aj okolie.
Rodičia nechcú, aby som skončil na úrade práce, pedagogický zbor zasa chce, aby sme sa sústredili na predmet, ktorý vyučujú oni, a ktorý je nepochybne ten naj. Ako sa z tohto bludného kruhu plného zmätkov vymotať?
Chce to silnú motiváciu, železné nervy a pevnú vôľu, pretože toho máme v najbližších dňoch naozaj veľa. Musíme sa poriadne pripraviť na maturitu, ktorá sa nezadržateľne blíži. Nenechajme sa ovplyvniť predvolebnými ťahmi a sľubmi o lepších zajtrajškoch. Stavme na vlastné devízy a nespoliehajme sa na tých, ktorí počas takmer dvoch dekád fungovania Slovenskej republiky neurobili takmer nič, čo by nás posunulo vpred. Verím, že uspejeme a vstúpime do tejto skúšky dospelosti tou správnou nohou.
S vami, či bez vás, drahí politici.
