Zvyk podávania rúk vznikol kedysi v praveku. Človek podal pravicu človekovi, aby ukázal, že v nej nemá zbraň.
V dnešnej dobe bodne aj bez zbrane. Slovom.
Neskočte podvodníkom na triky, inak prídete o peniaze. Upozorňovanie polície nemá konca kraja.
Výsledok? Dôverčiví a každú pomoc vítajúci starí ľudia naleteli odpisovačom stavu vody, plynu, ekektrickej energie. Sľubovali, že im vrátia preplatok. Okradli ich.
Dôveryhodný bol i falošný policajt, ktorý starým ľuďom tvrdil, že pracuje na odhaľovaní falošných eurobankoviek. Prišli o celoživotné úspory.
Mnohí zaplatili pouličným predajcom za nepravý tovar oveľa viac ako za pravý v obchode.
Úspech majú aj falošné príbehy ako „vnuk v núdzi“ či „operácia príbuzného po dopravnej nehode“ alebo „pomoc s domácimi prácami“.
„Neuveriteľné, ako seniori bezhlavo veria," reagujú mladší ľudia. Ale tí istí mladší a mladí ľudia si nechávajú rozkrádať štát. Sú ľahostajní k peniazom zvereným štátu i k obrovským hodnotám, ktoré vytvorili starí rodičia. Minulosť ukázala, že tiež dokážu jednoducho uveriť ľúbivým slovám a usmiatej tvári politikov.
Už v praveku sa zvyklo hovoriť, že kto niečo ukradne, nech mu ruka odpadne.
Držme aj naďalej politikom a štátnym úradníkom palce.
