Viera Šeligová Hughes (1977) pochádza z Hruštína. Po skončení Dievčenskej odbornej školy v Oravskom Podzámku si urobila štátnicu z angličtiny. Potom odišla na dva roky do Anglicka, ako au-pair pracovala v Brightone a v Londýne. Na Slovensko sa vrátila študovať, na Prešovskej univerzite skončila anglistiku a amerikanistiku. Rok robila revízorku prekladov na Úrade vlády. Od augusta 2004 žije a pracuje v Luxemburgu ako prekladateľka pre Európsku komisiu. Je vydatá za Angličana, má dcéru.
Čím ste chceli byť ako malá?
Sekretárka alebo niečo, kde budem písať na stroji. Čo sa mi splnilo, do klávesnice klepkám statočne.
Váš prvý kontakt s cudzinou.
Pionierske tábory v Maďarsku a na Morave. Trhy v Poľsku, rodinný výlet do Prahy, dvojročný au-pair pobyt v Anglicku.
Čo rozhodlo o Vašom definitívnom odchode do zahraničia?
Budem úprimná: žalostne nízky plat v štátnej správe, kde som pracovala. Nemohla som si dovoliť ani samostatné bývanie v Bratislave. Žiť ďalej ako študent ma už nebavilo. Rozhodla som sa odísť do Anglicka, odkiaľ pochádza manžel.
Kde ste sa zoznámili?
Na konci au-pair pobytu v Londýne. Počas väčšej časti môjho vysokoškolského štúdia sme žili v Košiciach, kde učil angličtinu.
Svadobná cesta v Cornwall.
S akými očakávaniami ste odchádzali?
Pomerne reálnymi, myslela som si, že prinajlepšom si nájdem prácu ako recepčná v nejakom anglickom hoteli, keďže odbor, ktorý som vyštudovala, asi v Anglicku nikoho neohúri. Nakoniec sa to otočilo iným smerom, vyšiel mi jeden krátky pohovor, potom aj oficiálne testy a je zo mňa euroúradníčka v Luxemburgu.
Čo o Luxembursku nenájdeme v bedekroch a mali by sme to vedieť?
Ak chcete Luxemburčana obdarovať vianočným darčekom, urobte tak na Mikuláša. Na Vianoce si už dávajú len drobnosti.
Akým jazykom hovoríte najčastejšie?
V práci a doma slovensky a anglicky, v bežnom živote francúzsky.
V najnovšom rebríčku krajín pre prácu a život OECD je Luxembursko na 16. mieste, Slovensko iba o tri priečky nižšie. Čo hovorí prax?
Pokiaľ ide o rovnováhu práca/súkromný život, môžem hovoriť len za seba. Som spokojná. Pracujem na 67-percentný pracovný úväzok, čo znamená päť hodín denne. Zvyšok dňa môžem byť s jedenapolročnou dcérkou Stellou.
S dcérkou Stellou Nathalie na dovolenke v Taliansku.
Luxembursko vo všeobecnosti vnímame ako bohatú krajinu, kde smetiar zarába 1700 eur. Je to naozaj tak?
Je, ale treba myslieť aj na to, že život je veľmi nákladný. Napríklad prenájom garsónky na mesiac stojí tisíc eur. V bankách, európskych inštitúciách a známych spoločnostiach pracujú vysoko kvalifikovaní ľudia. Ohodnotenie zodpovedá kvalifikácii. Musia ich motivovať, aby opustili rodnú krajinu a blízkych a usadili sa tu.
Mimochodom, aj ten smetiar zrejme hovorí tromi jazykmi. Inzerát v znení, hľadá sa „štvorjazyčná“ sekretárka, nie je žiadnou raritou. Kto tu chce prísť pracovať, na hocijakú pozíciu, musí byť veľmi dobre jazykovo vybavený. Skoro každý rozpráva minimálne dvoma jazykmi, pričom oficiálnymi sú francúzština, luxemburčina a nemčina.
V čom je najväčší rozdiel medzi našimi kultúrami? Na čo ste si zvykali najdlhšie?
Je tu iný životný štýl, ľudia dobre zarobia, tak si to užívajú, zatiaľ čo na Slovensku sú ľudia nútení stále myslieť na peniaze a na to, kde ušetriť. Ale napríklad také zdravotníctvo je tu veľmi predražené a odborne sa mi zdajú naši lekári zdatnejší. Na Slovensku ale veľmi zásadne pokrivkáva prístup k pacientovi, obyčajná ľudská slušnosť. Za objednanie na určitú hodinu sa musí priplatiť, tu je to úplná samozrejmosť.
Nemala som žiadny problém zvyknúť si. Našťastie som mala základy francúzštiny, čo veľmi pomohlo. Chvíľu mi tiež trvalo zvyknúť si na otváracie hodiny obchodov. Po šiestej hodine večer už len tak nenakúpite a nonstop otvorené supermarkety vôbec nepoznajú.
Euroúradníčka.
Ako vyháňate z duše smútok za domovom?
Skype, facebook, priatelia, rodinné návštevy.
Čo vám najčastejšie posielajú z domu? A naopak, čo najviac poteší Vašich blízkych?
Popradskú kávu, bryndzu, časopisy, knedle a iné slovenské pochúťky. Pre blízkych sa snažím kupovať niečo originálne, čo doma nemáme. Naposledy to bolo napríklad slivkové víno.
Uvažujete o návrate na Slovensko?
Momentálne vôbec. Už som sa tu usadila a som spokojná. Možno, keď budem na dôchodku. Na Slovensku mi prekáža politická (ne)kultúra, rasizmus, veľmi ťažká ekonomická situácia pre bežných ľudí. Slovensko mám rada, ale už len ako návštevníčka.
Ako nás vnímajú cudzinci?
Vedia o nás veľmi málo. Sem-tam si spomenú na hlavné mesto. Medzi krajanmi majú Oravci povesť tvrdých ľudí, ktorí čo-to vydržia a nie sú žiadne padavky. Moja mäkká výslovnosť má často pozitívnu odozvu, veľmi sa im páči oravské mäkké ľ.
Prezentácia Slovenska v Luxembursku je veľmi slabá, hoci tu žije viac ako šesťsto Slovákov. Nemáme ambasádu, takže nás nemá kto reprezentovať. Snažím sa slovenskú komunitu trochu aktivizovať, aby naše deti mali možnosť hovoriť slovensky aj mimo domu, keďže v škôlkach a v školách hovoria iným jazykom. Robíme si malé čítania v slovenčine, ale určite by sme privítali nejaké divadielko. Raz ročne organizujeme slovenský stánok na predvianočnom bazári, kde nechýbajú špeciality.
V hruštínskom kroji na Bazar International de Luxembourg.
Ktoré výrobky najviac zaujímajú návštevníkov?
Šúpolky, medovníčky, originálne drevené či textilné hračky, medovina, pivo či tkané koberce.
Vaše meno registrujeme medzi darcami Námestovského anjela. Čím Vás oslovil tento projekt?
Učí ľudí pomáhať v bezprostrednom okolí. Je to reálna pomoc rodinám, ktoré sa ocitli vo veľmi ťažkej životnej situácii.
Sledujete povolebnú situáciu na Slovensku? V tejto súvislosti je zaujímavé, že Luxemburčanom za neúčasť na voľbách hrozí pokuta. Poznáte niekoho, kto ju dostal? Čo si o tom myslíte?
Voľby som sledovala, aj som volila poštou. Výsledok ma sklamal, držím palce Slovensku. Priznám sa, moja interakcia s Luxemburčanmi je veľmi slabá. Keď človek nehovorí luxembursky, väčšinou sa pohybuje iba medzi cudzincami. Takže poznám len veľmi málo Luxemburčanov. Nútenie ľudí do niečoho sa mi nepáči, ale asi na to majú nejaký dôvod.
Viem, že sa veľmi snažia o to, aby aj cudzinci boli politicky reprezentovaní. Ak nás chcú osloviť, mali by viac komunikovať v angličtine. Nie všetkým sa chce lúskať politické letáky vo francúzštine, nemčine či luxemburčine.
Máte čas a chuť na slovenskú hudbu, literatúru či televíznu produkciu?
Zo slovenskej hudby u nás momentálne fičí Spievankovo. Inak mám rada Vidiek, Richarda Müllera a Janu Kirschner. V slovenčine som naposledy čítala celkom vtipnú knihu poviedok Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov od Vandy Rozenbergovej. Televíziu pozerám minimálne. Keď je čas, pozriem si nejaký film na DVD.
