MALATINÁ. Dáva silu všetkým nám, preto ju Bože chráň. Veď je to náš anjel z neba, takých tisíce je nám treba. Týmito slovami ďakovali deti, vnúčatá a pravnúčatá storočnej jubilantke Anne Mužilovej z Dolného Kubína. Napriek vysokému veku si zachovala čistú myseľ a spomienky na časy, o ktorých my len čítame.
Bieda klopala na dvere
Takmer celý život prežila v Malatinej. Pochádza z ôsmich detí a biedy si užila neúrekom. „Keď sa zemiačky urodili, dobre bolo, keď bola úroda slabá, hladovali sme.“ Ako dvanásťročná išla za slúžku na Liptov do rodiny učiteľa. Jeho žena bola chorľavá. „Prala, som, žehlila, upratovala, starala sa o kravu. Učiteľ mal aj plat, takže sme mali chlieb častejšie v ústach.“ Mesačne zarobila 70 korún, ktorými pomáhala rodine v Malatinej. Po štyroch rokoch sa vrátila domov.
U Greškovcov sa naraz vydávala dcéra Anna (nevesta s manželom sú označení krúžkom) a ženil syn Ladislav. FOTO: ARCHÍV A. MUŽILOVÁ
Vydávala sa 19-ročná a s manželom Júliusom mali šesť detí. Na začiatku aj u nich bieda často klopala na dvere. Päť rokov bývali u manželovho otca. Deväť ľudí spalo v jednej izbe. „Svokor bol veľmi lakomý. Mne ani druhej neveste nedovolil dojiť kravu, lebo sa bál, že dáme mlieko deťom.“ Šikovné nevesty sa však vynašli. „Odliala som šálku mlieka a doliala vodou. To isté urobila druhá nevesta. Gazda zistil, že mlieko je riedke. Tvrdili sme, že preto lebo krava je veľa zemiakov.“
Všetky potraviny mal zamknuté v komore. Kľúč nosil stále pri sebe. Keď sa opil, tak synovia využili príležitosť a nakúpili v komore slaninu i bryndzu. „Ej, to bola večná bieda.“
Kontingent
Po piatich rokoch si postavili drevenicu na kraji dediny. Postupne sa im začalo dariť. V maštali pribudli dva kone, voly, kravy, ošípané, hydina. K tomu treba pripočítať päť hektárov poľa a lúk. „Roboty sme mali vyše hlavy.“
Majetok neušiel pozornosti úradníkov. Slovo kontingent u každého gazdu vzbudzovalo hrôzu. Povinné odvody v prospech štátu ich neúnosne zaťažovali. „Každý rok sme museli odovzdať 60 vriec zemiakov, 500 kilogramov mäsa, niekoľko tisíc litrov mlieka. Všetko bolo spísané. Každá sliepka, dobytok. Keby bolo niečo chýbalo, platili by sme trest. Moje deti nikdy nejedli praženicu. Všetky vajcia sme museli odovzdať.“ Na Mužilovcov mali dobrú páku. Ich syn študoval na gymnáziu. Neustále sa vyhrážali, že ak neodvedú kontingent, vyhodia ho zo školy.
Ľudovít a Anna Mužilovci pri päťdesiatom výročí svadby. FOTO: ARCHÍV A. MUŽILOVÁ
Recept na lavórovicu
Napriek všetkým príkoriam sa im podarilo našetriť nejaké peniaze. Na vkladnú knižku uložili 45-tisíc korún. Potom prišla mena peňazí. „Všetky ťažko nadobudnuté úspory prepadli v prospech štátu. Nedostali sme nič.“ Prestali dôverovať bankám. Ušetrené peniaze si odkladali doma. To bola ďalšia chyba. Prišla druhá mena. „Peniaze na knižke menili pomerom 1:5, hotové 1:50. Opäť sme prerobili. Ťažko bolo, veru ťažko.“
Pomáhali si ako vedeli. Aj pálením pálenky. Recept je jednoduchý. „Liter žita, droždie za korunu, kilo cukru a päť litrov vody. Po vykvasení sme to pálili v hrnci a získali liter lavórovice.“
Granáty padali do dvora
Osobitnou kapitolou jej života bola druhá svetová vojna. Malatinú a okolité obce často navštevovali partizáni. Anna Mužilová má na nich veľmi zlé spomienky. „Keď prišli ruskí partizáni, bolo zle. Nasťahovali sa do spálne a my sme siedmi museli spať v kuchyni veľkej tri krát tri metre. Zobrali chudobnej vdove kravu, uvarili guláš a hostili sa.“
Zlí boli aj Vlasovovci. „Otec im dal slaninu. Málilo sa im, tak išli do komory a všetko nám vzali.“ Nemci boli dobrí. Mali stravy dosť. „Mama im navarila čaju a pohostili nás mäsom z konzerv.“
Ruskí partizáni skoro zastrelili jej brata. Našli ho u sestry. Považovali ho za prezlečeného Nemca. Vytiahli ho na dvor, postavili ku stene a chceli zastreliť. „Veď je to môj brat, v poslednej chvíli zakričal richtár. Zachránil mu život. Bolo to hrozné.“
Pri ústupe Maďarov, ktorí bojovali za Nemcov, začali partizáni bombardovať dedinu. „Keď sme začuli svišťať míny, utiekli sme do pivnice. Jedna spadla na dvor, presne na miesto, kde sme predtým varili mydlo. Našťastie nevybuchla poriadne. Druhá však trafila studňu a rozbila ju.“ Ešte väčšie šťastie mala jej sestra. Granát dopadol rovno do stodoly plnej sena. „Zázrakom ju nezapálil. Zabil iba kocúra. Chránila nás Božia ruka nad nami.“
Napriek ťažkému životu Anna na mladosť rada spomína. „Bola bieda, ale bolo veselšie. Zaspievali sme si, zatancovali, ale mali sme sa radi.“
Na oslavu stých narodenín prišlo veľa gratulantov. FOTO: JOZEF STAŠ
Pri našej rozlúčke dcéra Sabina prezradila najčerstvejšiu historku z bohatého života mamy. Narodila sa 7. marca 1912, ale jubileum oslavovala o sto rokov a tri dni, v deň volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. V nedeľu ráno sa zobudila a hneď sa spýtala: „Ako dopadli voľby?“ Keď sa dozvedela, že vyhral Fico, povedala: „Nech sa trápi. Aspoň si Radičová oddýchne. A mal by zariadiť, aby drahé vajcia zlacneli.“
