DOLNÝ KUBÍN. Deväťdesiatročný Jozef Haluška z Veľkého Bysterca zažil veľkú povodeň 17. marca 1940.
„Bola tuhá zima. Na rieke sa urobil hrubý ľad. Keď prišlo oteplenie, ľady sa zachytili na zákrute pri Gäceli. Voda z roztopeného snehu v okamihu zaliala Bysterec.“
Utekali pred vodou
Plichtovci, Daudovci, Tarabovci, Horemužovci, Mačičkovci, Vankúšovci, Haluškovci, Matuškovci, Janigovci, Bencúrovci. Všetci utekali pred stúpajúcou vodou.
Učiteľa Hamra voda v noci zobudila priamo v spálni. Dvere už nemohol otvoriť, tak si život zachránil útekom cez okno.
Zaplavená cesta od železničného prejazdu v Dolnom Kubíne na Bysterci. Z Kutešovej krčmy (vpravo) vojaci vytiahli rodinu Tarabovcov do člnov.
„Bývala som hneď vedľa školy,“ povedala 86-ročná Mária Bencúrová, rodená Plichtová, ktorá mala počas povodne trinásť rokov. „Ľudia kričali: Ľady idú, ľady idú! Zatopí vás, utekajte! Ledva sme stihli ujsť, dom zatopilo. Voda siahala v mojej izbe do približne metrovej výšky. Školská taška a knihy plávali na hladine.“
Povodeň napáchala najviac škody v škole. Bola najbližšie k rieke. Rozbúrený živel sa do nej valil aj cez okná.
Po Bysterci na člnoch
Orava sa vyliala až po zvonicu, ktorá na Bysterci stojí dodnes. „Mala som deväť rokov,“ povedala Viera Martišová, rodená Tarabová. „Bývali sme v krčme u Kutešovcov. Bolo nadránom. Všetci spali. Nestihli sme ujsť. Veľmi som sa bála. Voda bola hlboká a veľmi studená. Odvtedy mám omrznuté nechty na nohách.“
Člnkovanie na Veľkom Bysterci popred ľudovú školu.
Tarabovcov zachránili vojaci, ktorí ich vytiahli cez okno do člnu. „Odviezli nás ku Čutkovcom, kde som sedela na prípecku a hriala sa,“ pokračovala v rozprávaní Viera Martišová.
Orava zaplavila a poškodila aj tribúnu na futbalovom ihrisku, ktoré bolo pod Kuzmínovom. Dokonca sa dostala až do stredu Dolného Kubína, kde zaliala domy okolo dnešného okresného súdu. „Bola aj v kolkárni, kde som si ako chlapec chodil zarábať dvíhaním kolkov,“ dodal Jozef Haluška.
Pohľad na zaplavenú Radlinského ulicu s kolkárňou. V súčasnosti tam je parkovisko pred hotelom Severan. Poschodová budova vzadu je bývalá pošta, dnes predajňa mobilného operátora.
„Vojaci nakoniec ľady odstrelili a voda po dvoch dňoch ustúpila,“ povedala Mária Bencúrová. „Orava nám hrozila každý rok, ale toto bola najväčšia povodeň. Oddýchli sme si, až keď postavili Oravskú priehradu. Odvtedy nám už iba raz zalialo záhradu, no obišlo sa to bez škody.“
