DOLNÝ KUBÍN. Altis pri brehu Oravskej priehrady sa dostal do povedomia verejnosti spadnutým stropom a využívaním bez kolaudačného rozhodnutia. Podobne je na tom viac športových hál na Slovensku.
Trvá to 15 rokov
Zimný štadión v Dolnom Kubíne postavili v roku 1997. Ľadová plocha nebola zakrytá, ale plnila svoju funkciu. Vedenie mesta sa rozhodlo postaviť strechu, ktorá je kameňom úrazu.
„Súhlasili sme s kolaudáciou budovy s otvorenou ľadovou plochou,“ povedala Karin Žuffová, vedúca oddelenia požiarnej prevencie Hasičského a záchranného zboru v Dolnom Kubíne. „Strecha zmenila podmienky. Zo štadióna urobila jeden veľký objekt. Projektová dokumentácia nie je v takom stave, aby vyhovovala požiarnym predpisom.“
Počas 15 rokov užívania sa nenašli peniaze na dokončenie. „Je to zvláštna stavba,“ povedal bývalý primátor Ľubomír Bláha, ktorý prebral nedostavané športovisko od predchodcu Ivana Budiaka. „Všetko sa robilo za pochodu. Nemohli sme kolaudovať, keď tam bolo milión vecí nedorobených. Komplexne to nebolo nikdy ukončené. Stále sme to brali ako stavbu a nie ako hotový objekt. Tak sa aj používal.“
Riešenie za sto tisíc
Radnica hľadá riešenie. „Nedostatky na zimnom štadióne vznikli postupnou realizáciou objektu,“ povedal hovorca mesta Jozef Kaščák. „Momentálne je nedokončené zateplenie zastrešenia ľadovej plochy a vzduchotechnika. To však v zmysle zákona nebráni používaniu ľadovej plochy.“ Paradoxne, práve zateplenie strechy v Altise pravdepodobne takmer spôsobilo tragédiu.
Mesto postupne odstraňuje nedostatky podľa toho, ako sa mu darí získavať finančné zdroje. Poslednou investíciou bolo vybudovanie autonómneho systému varovania a vyrozumenia za 14-tisíc eur. To ale nestačí.
Hasiči navrhli riešenie. „Jednou z podmienok je elektrická požiarna signalizácia a požiarne dvere, ktoré by boli stále otvorené,“ povedala Karin Žuffová. „Dvere by sa zavreli iba v prípade požiaru. Mesto by štadión rado skolaudovalo v takom stave, ako je a nedalo do toho peniaze.“
Podľa odhadov treba na zmenu projektovej dokumentácie a požiarne úpravy približne 100-tisíc eur. Mestská pokladnica je ale prázdna.
Hrá sa v ňom denne
Napriek týmto nedostatkom ľadovú plochu denne využívajú desiatky hokejistov všetkých vekových kategórií. V lete slúži florbalistom a in line korčuliarom. Organizujú tam tiež rôzne športové a kultúrne podujatia.
„Je to smutné, zarážajúce a zlé,“ hovorí Miroslav Dráb, športový riaditeľ MHK Dolný Kubín. Hokejisti majú s mestom podpísanú zmluvu o prenájme. „Dostali sme pečiatku, že hrať môžeme. Prevádzkovateľ zodpovedá za štadión, hokejisti za výkony.“
Keď hokejisti Dolného Kubína chceli hrať I. hokejovú ligu, komisia SZĽH skúmala, či štadión spĺňa podmienky druhej najvyššej slovenskej súťaže. Našla viacero nedostatkov. Zväz na ich odstránenie prispel dvoma miliónmi korún. Výsledkom sú nové mantinely, osvetlenie, šatne, plexisklo okolo ľadovej plochy. Chýbajúce kolaudačné rozhodnutie nebolo prekážkou.
Občania sú nečinnosťou radnice prekvapení. „Nikoho to tie roky netrápilo?" pýta sa Stanislav Voska, ktorého syn hráva hokej za starších žiakov. Myslí si, že toho, kto je za to zodpovedný, treba potrestať.
„Kýže čert ho zabudol skolaudovať? Veď sa ide vyvaliť, nie je dokončený a už ho treba rekonštruovať,“ povedala Anna Gallová, ktorá štadión pozná veľmi dobre. Pozerá sa naň každý deň z okna.
