SUCHÁ HORA. „Dedo mal osemdesiat rokov, keď zomrel,“ hovorí 81-ročný Ján Šuvada. „Keď som sa ho krátkou pred smrťou opýtal, v ktorom roku bola chalupa postavená, povedal mi, že ani jeho dedo si nepamätal.“ Otec so synom sú presvedčení, že môže mať viac ako štyristo rokov.
Jednu zbúrali
Dom mal len jednu izbu. Nebýva sa v nej už viac ako sto rokov. Jánovi starí rodičia ju používali ako sýpku. Dnes je v nej sklad všakovakého náradia a starého nábytku. V minulosti k nej bola pristavená ďalšia izba, po rokoch pred ňu postavili druhú drevenicu.
Najmladšiu časť súčasní majitelia pred päťdesiatimi rokmi zbúrali. Kuchyňa od základov hnila. Izbicu z roku 1885 a druhú, ešte staršiu, im však bolo ľúto zničiť. „Posunuli sme ich dozadu,“ hovorí Jánov syn Boleslav. „Bola by škoda zničiť takú históriu, aj keď je v biednom stave. Určite nás však prežije. Nech rozhodnú naši nasledovníci, čo s ňou bude.“
Na izoláciu mach
Chalupa je celá z dreva. Stropy sú zo štiepanej guľatiny. O klincoch jej stavitelia ani nechyrovali. Mali techniku na správne skladanie. Ako izoláciu použili mach. Trámy drží pokope malta z hliny. O kvalite materiálov svedčí aj fakt, že stará izba stojí dodnes.
Podlahou bola pôvodne len udupaná hlina. Až neskôr na zem naukladali dosky. Pri stene bol starodávny, otvorený kozub. Pripomína ho už iba diera v stropných trámoch. Pôvodné sú aj malé okná s kovovými mrežami. Sklá na nich pribudli až po vojne. „Na zimu ich upchávali, aby neunikalo teplo,“ hovorí Boleslav. „Svetla mali dosť z kozuba.“
Šindľová strecha sa rozpadla dávno. Majitelia ju pokryli škridlami, aby do drevenice nezatekalo.
Zbojníci spoza hraníc
Zaujímavá historka sa spája s truhlicou, ktorá je dnes zahádzaná nepotrebnými nástrojmi. Jánov starý otec s bratom v nej mali ukryté dukáty. Niektoré zarobili. Okrem gazdovania boli aj šikovní obchodníci. Raz v lete sa im však na slovensko-poľskej hranici podarilo nájsť poklad. „Boli pri malej studni napojiť voly,“ hovorí Ján. „V premočenom bahne sa jedno zo zvierat náhle prepadlo. Ako sa ho snažili vytiahnuť, v blate čosi zaštrngalo. Bol to kotlík plný dukátov.“
Jedna z drevených izieb za domom Šuvadovcov bola postavená 27. júna 1885. Svedčí o tom nápis na strope.
Poklad si odniesli domov. Všetko by bolo v poriadku, keby sa brat Jánovho starého otca nepochválil frajerke so susedného Chocholova. Raz v noci sa do chalúpky vkradli jej bratia. Išli na istotu. Spodné trámy na dome boli z jednej strany len založené. Ľahko sa dostali dnu. Bratia Šuvadovci, vracajúc sa z muziky, našli už len prázdnu truhlicu. Bolo po láske a navždy aj po dukátoch.
Zo suchej hory
Šuvadova drevenica je jedna z najstarších, ak nie najstaršia v dedine. Aj preto dedinčania hovoria, že podľa nej je Suchá Hora Suchou Horou. „Pôvodní obyvatelia žili v Oraviciach,“ povedal Boleslav. „Les, ktorý tu stál, naraz vyschol, a tak ich zavolali, aby to tu osídlili. Drevenice si stavali zo suchého dreva z vyschnutej hory, a podľa toho dostala osada názov.“ Dodnes sú podľa Jána v zemi zarastené kmene či pne zoťatých suchých stromov.
