RABČA/WALES. Waldemar Sedlak odišiel prvýkrát do zahraničia za prácou. Niekoľko sezón pracoval na ovocnej farme v Škótsku. Začiatkom roku 2005 vycestoval do Walesu. O pol roka ho nasledovala aj manželka so synom.
Alena Sedlaková je zdravotná sestra, keď prišla o prácu, musela sa rozhodnúť. „Pre manžela nebolo ťažké odísť, vždy po tom túžil. Ja som si však nevedela predstaviť, že opustím rodinu, priateľov.“ Napokon sa zhodli, že ak majú fungovať ako rodina, a ak sa chcú mať lepšie, odchádzajú.
On pracoval ako ošetrovateľ v malom mestečku Tredegar. Rovnakú prácu vybavil aj manželke. „Manžel vedel anglicky, horšie to však bolo so mnou,“ hovorí Alena. „Nevedela som si predstaviť, že tu budem žiť a nedohovorím sa s ľuďmi okolo.“ Popri práci ošetrovateľky si začala vybavovať registrácie, aby mohla aj v Británii pracovať ako zdravotná sestra. Podarilo sa jej to do roka. V nemocnici je dodnes. Waldemar neskôr pracoval ako stolár, teraz je vodič. Po večeroch študuje na univerzite.
Pomoc od spolužiakov
Dávid mal dvanásť rokov, keď mu rodičia oznámili, že sa budú sťahovať. Odchádzalo sa mu ťažko. Ešte ťažšie boli prvé mesiace v novej krajine i novej škole. „Nikoho som nepoznal, nikomu som nerozumel, pretože anglicky som bohvieako nevedel,“ povedal dnes 19-ročný Dávid. „Bol som zmätený a vystrašený.“
Strach ho však čoskoro prešiel. Po krátkom čase si našiel kamarátov, každý sa mu snažil pomôcť, v ústrety mu vychádzali aj učitelia. Hneď na začiatku sa dostal pod patronát jedného zo spolužiakov. Každé ráno čakal Dávida pred školou, spolu išli na vyučovanie, sprevádzal ho v škole, zoznamoval so spolužiakmi.
Do roka najlepší
Trvalo necelý rok a z Dávida z Oravy sa v anglickej škole stal jeden z najlepších žiakov. A to si popri štúdiu v Británii dorábal aj školu na Orave. „Každý rok som robil prestupové skúšky z predmetov, ktoré som tu nemal – zo slovenského jazyka a slovenských dejín.“
Syn Dávid študuje na jednej z najlepších anglických škôl.
Prívlastok najlepší sa s ním ťahal až do skončenia základnej školy. Aj vďaka vynikajúcemu, pre mnohých miestnych až zarážajúcemu prospechu, sa dostal na jednu z najlepších univerzít vo Veľkej Británii, kde študuje matematiku, fyziku a chémiu.
Málo slnka
Sedlakovcom Angličania nedávajú pocítiť, že sú prisťahovalci, ktorí tam nemajú čo robiť. Ľudia v ich okolí sú priateľskí a zhovorčiví. „Nikdy sme na našu adresu nepočuli diskriminačné komentáre. Medzi miestnymi máme veľmi dobrých kamarátov.
Páčilo sa im spoznávanie novej krajiny, nových ľudí, zvykov, kultúry a prispôsobovanie sa tamojším pomerom. Malé rozdiely v mentalite však zrejme nikdy nevymiznú. V cudzine chýbajú Sedlakovcom príbuzní, tradičné bryndzové halušky a príroda, najmä hory. „Občas by potešilo aj slnečné letné počasie, tu veľa prší.“ Za hranicami sú však spokojní.
Ústretoví úradníci
Vo Walese sa Sedlakovcom žije ľahšie ako na Slovensku. O byrokracii sa tam ani nedá hovoriť. Všetko sa dá vybaviť cez telefón, internet alebo poštou. „Ľudia sú väčšinou zdvorilí a rešpektujú rôzne názory. Dokonca aj úradníci sú milí, vždy ochotní poradiť i pomôcť.”
V zahraničí ich drží lepšia životná úroveň a najmä pracovné príležitosti. O návrate zatiaľ neuvažujú. Na Oravu chodia raz ročne na letnú dovolenku.
