ZÁKAMENNÉ. Streda 23. februára, pol jednej popoludní. Pred odchodom na pohreb do Oravskej Lesnej sa obúvam v chodbe.
Cez vchodové dvere som čiastočne videl moju dcéru pohybovať sa v nebezpečnom priestore pod strechou rodinného domu. V tom čase bolo na tejto strane strechy okolo 35 kubíkov snehu. Nebezpečne presahoval cez spodný okraj strechy. Rýchlo som sa obúval, aby som ju stadiaľ vykázal. Nestihol som.
Sneh sa s hukotom zosypal a moja dcéra zmizla. Letiac po schodoch som zo seba zhadzoval oblečenie a začal sneh odhŕňať čím sa dalo. Vedel som len približne, kde je, ale aj to už bolo obrovské šťastie.
Veľké množstvo snehu sa zosypalo na dĺžku asi trinásť metrov. Uvedomil som si, že sám nemám šancu ju rýchlo nájsť. Vtom dobehli dve susedky, Emília Kovaľová s nevestou Marcelou, a moja švagriná Emília Kresťanová. Sneh sme odhadzovali zo všetkých síl, no dcéru sme nemohli nájsť. Uvedomoval som si, že už ju hľadáme viac ako päť minút a ak nemôže dýchať pre nejaké zranenie, tak je to veľmi zle.
Sily mi dochádzali a ja som cítil, že sa schyľuje k najväčšej tragédii v mojom živote. Vtom dobehli dvaja mladší susedia Michal a Dušan Bachňak. Záber odhadzovania snehu bol už väčší a nová nádej, že ju nájdeme ešte živú, mi dodala síl. Mladým chlapom šlo odhadzovanie omnoho lepšie a po asi minúte či dvoch Michal Bachňak odkryl chrbát dcéry. Potom jej odtiahol hlavu a hrudník od snehu. Andrea sa zhlboka nadýchla a zázrak bol na svete.
Zachránili sme ju asi v poslednej chvíli, lebo z nedostatku vzduchu už strácala vedomie. Sneh zo strachy bol mokrý a veľmi ťažký. Začala rozprávať a po uistení sa, že nemá vážne zranenia, sme ju zo snehu vytiahli. Bola mokrá a v šoku. K vážnejším zraneniam nedošlo.
Bez okamžitej pomoci susedov by som ju asi nedokázal zachrániť. Určite aj Panna Mária bola prítomná. Nájsť človeka v takom obrovskom množstve snehu do desiatich minút je malý zázrak.
Andrea je matkou dvoch malých detí, býva v Jelenci a bola u nás na týždňovej návšteve s deťmi. Pán Boh by dal, aby sa toto už nikomu nestalo.
