TRSTENÁ. Exotický Azerbajdžan preveril možnosti nádejnej, len sedemnásťročnej bojovníčky z Karate klubu Trstená. Zuzana sa predstavila v kumite junioriek do 48 kg. Na šampionáte malo zastúpenie tridsaťdeväť krajín Európy.
Ako ste sa dostali do slovenského tímu smerujúceho na šampionát?
Absolvovala som viacero nominačných turnajov - rôzne zahraničné súťaže, slovenské poháre a majstrovstvá Slovenska. Za každé preteky sa udeľujú súťažiacim body. Do reprezentačného kádra sa mi podarilo dostať z prvého miesta.
V úvodnom európskom kole ste mali voľno. Pomohlo to?
Výhodnejšie by bolo bojovať aj v prvom zápase. Rozohriala by som sa a pripravila na ťažšie kolá. Nanešťastie, moju kategóriu vyhlásili o hodinu skôr. Takmer bez rozcvičky mi bola súperkou úradujúca majsterka Európy, Francúzka Bouderbane. Proti Turkyni Caliskan sa mi bojovalo oveľa lepšie ako v predošlom dueli. Skúsenosťami sa ale ani jednej rovnať nemôžem. Sú to kvalitné karatistky.
Skončili ste siedma. Nedalo sa zabojovať aj o medailu?
Takmer každý slovenský reprezentant mohol získať lepšiu pozíciu. Mala som smolu na asi najhoršie možné vylosovanie. V repasáži proti mne stála niekoľkonásobná majsterka sveta a Európy.
Azerbajdžan je vďaka rope krajinou neobmedzených možností. Mali ste čas pozrieť si hlavné mesto Baku?
Počasie nám neprialo, takže ani nie. Sústredili sme sa hlavne na súťaže. Na exotickú dovolenku pôjdem asi niekde inde, no vidieť a navštíviť aspoň raz túto krajinu bol pre mňa zážitok.
Ako ste sa dostali ku karate?
Ako päťročné dievčatko som poťahala trénera za kimono a povedala mu, že si prosím prihlášku. Dodnes si na to veľmi dobre pamätám. Od začiatku ma inšpirovala sestra, ktorá sa karate začala venovať dávno predo mnou. Túžila som ísť v jej šlapajách. Karate nie je pre mňa len šport, je to životný štýl. Preto som mu zostala verná.
Kto vás formuje a posúva vpred?
Učenec sa sám nič nenaučí. Formujú ma všetci - sparingpartneri, reprezentační tréneri a, samozrejme, klubový kouč Jozef Štefanides. Trénuje ma odmalička. Všetkým som veľmi vďačná. Vážim si, čo pre mňa robia.
Ste jednou zo skupiny kvalitných trstenských karatistov. Máte vzor v niektorom z oravských športovcov?
O vzoroch by som mohla rozprávať hodiny. Snažím sa pokračovať v ceste mnohých úspešných karatistov z nášho klubu, akými sú Martin Vorčák, Roman Baľák či Dano Vrabec. Mimo klubu je to hlavne Marek Radúch a Ján Garabík. Obaja mi pomáhali s prípravou na európsky šampionát. Obdivujem ich nielen ako karatistov, ale aj ako ľudí. Idoly si nevyberám podľa ich úspechov, ale podľa toho, ako chápu pointu tohto umenia, ktorou je spojenie tela a mysle. Preto nasledujem najmä kroky domáceho vzoru, sestry Simony.
Čo by vás potešilo vo vašej karatistickej budúcnosti?
Ťažko povedať. Dosiahla som všetko, po čom som túžila. Dokonca aj to, o čom sa mi ani nesnívalo. Medaila z niektorého šampionátu by ma ale určite potešila. Uvidíme, čo nové mi osud prinesie. Ak to bude ďalšia takáto príležitosť, skúsim ju naplno využiť.
