ZUBEREC. Je necelých štyridsať dní do Veľkej noci. Družstvá sa na ňu pripravujú už od začiatku roka. V Zuberci sa prvé veľkonočné jahňa narodilo 27. januára. Do začiatku minulého týždňa sa okotilo približne tristo oviec. Chýbalo ešte 150. Dovedna by malo prísť na svet viac ako päťsto jahniat.
Preplnené ovčiarne
Začiatok kotenia zastihli silné a dlhotrvajúce mrazy. Vonku bolo dvadsať stupňov pod nulou, v ovčincoch o desať teplejšie.
„Nie sú veľmi zateplené, zvieratám je lepšie, keď majú čerstvý vzduch a nemajú vlhko,“ hovorí predseda družstva Marián Železník. Úbytky však nie sú veľké. „Niektorým jahniatkam aj uši omŕzali,“ hovorí zootechnik Ľubomír Kuchtiak. „Do ovčincov sme nahnali viac oviec ako bežne. Zhlukovali sa do skupín, viac si nadýchali, čím sa zvyšovala aj teplota.“
Jahňatá by mali mať pri výkupe od trinásť do osemnásť kilogramov. Za také dostanú najviac peňazí. Trvá osem až dvanásť týždňov, kým dorastú na potrebnú hmotnosť. Podľa zootechnika stihnú dochovať aj tie, ktoré prišli na svet posledné. Spočiatku sa kŕmia len materským mliekom. Postupne ich družstevníci prikrmujú jadrovými krmivami. Za deň priberú jahňatá od 150 do 250 gramov.
Prechod na sušené mlieko
S cenami v predošlých rokoch chovatelia spokojní neboli. Tohtoročné zatiaľ nepoznajú. „Keď si porátame, koľko treba dať do chovu a koľko dostaneme, neviem, či sa to vôbec oplatí,“ hovorí predseda.
Po okotení majú ovce najviac mlieka. Všetko vypijú mláďatá. Občas pri saní poškodia vemená, čím produkcia mlieka dlhodobo klesne. Niektoré družstvá preto prešli na kŕmenie jahniat sušeným mliekom, pričom prírodné predávajú mliekarniam. Vedenie zubereckého družstva túto možnosť zatiaľ zvažuje.
„Zvážime aj my tento systém, je údajne ekonomicky výhodnejší.“
Kŕmenie .
Väčšinou do Talianska
Odberatelia sa prídu prvýkrát pozrieť do ovčincov dva až tri týždne pred odberom. Zisťujú, v akom stave je chov. Vývoz začne približne dva týždne pred sviatkami. Kde oravské jahňatá skončia, je teraz predčasné hovoriť.
„Doteraz išli väčšinou na export do Talianska. Máme stabilného odberateľa, s ktorým budeme pravdepodobne spolupracovať aj tento rok. Samozrejme, všetko bude závisieť od ponúknutej ceny.“ Tá sa však veľmi nelíši. Firiem skupujúcich jahňatá a predávajúcich ich do zahraničia už nie je toľko ako kedysi.
Len na pokrytie nákladov
Zubereckému družstvu sa väčšinou podarí predať všetky veľkonočné jahňatá. Príliš malé im zostali. Tie neskôr predali drobnochovateľom. „V posledných rokoch sa nám však celkom darí dochovať ich do optimálnej váhy.“
Podľa predsedu by bolo najlepšie, keby jahňatá zostali na Slovensku. Predávať by ich mohli počas celého roka. „Ľudia však majú voči ovčiemu mäsu predsudky,“ hovorí Železník. „V minulosti sa predávali najmä staré ovce, na vyradenie. Bolo to úplne iné mäso, tvrdé, nie veľmi chutné. A pritom mladé mäso je nielen chutné, ale aj zdravé.“
Dnes, aj keď napríklad majiteľ reštaurácie kúpi jahňa pomerne lacno, predáva ho draho. Máloktorý návštevník si jedlo z neho objedná. „Nechceme zarábať hory-doly, pretože sedliak nikdy nebol bohatý, vždy žil tak, aby aspoň prežil. Chceme len, aby sa nám vrátili náklady.“ To je však niekedy, pri trhových cenách, takmer nemožné.
Na salaš už nie
Zuberecké družstvo má ovce v Habovke, zriadilo i dojareň. Od salašníckeho spôsobu pred niekoľkými rokmi upustilo. Nebolo bačov. Pôvodní bačovia pre vysoký vek alebo zdravotné ťažkosti skončili.
Z domácich v tradícii nikto nepokračoval, s pracovníkmi z iných oblastí družstvo nemalo dobré skúsenosti. „Hocikoho k nim nemôžeme poslať, nie každý má vzťah k zvieratám.“ V stáde je v súčasnosti približne 980 oviec.
