Už deti v základnej škole sa učia počítať a písať, už v škole majú zozpovednosť primeranú ich veku a postaveniu.
Za čo zodpovedá notár pri vysporiadaní dedičstva? Kým percentá odmeny pre seba počítať vie, prípadné svoje chyby v opečiatkovanom dokumente necháva na dedičov. Notár vyžaduje splnomocnenie na jednu osobu, ktorá ich zastúpi v prípade, „ak bude v tomto osvedčení potrebné opraviť prípadné chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti“.
Navyše, osvedčenie o dedičstve zostavuje z „výsledkov predbežného šetrenia, údajov dedičov, listinných dôkazov“. Za predbežné, podčiarkujem predbežné, šetrenie a spísanie výsledkov dostane notár stovky eur. Za obnovenie dedičstva, ak pozostalí nájdu ďalší majetok, o ktorom nevedeli, mu prináleží ďalšia odmena.
O starých akciách z kupónovej privatizácie bez hodnoty pozostalí naozaj nemuseli vedieť. Ale notári o nich vedieť mali.
Notári sú štátom určenou osobou a problémy, ktoré teraz čakajú na mnohých dedičov, vymyslel štát.
Čo by sa bolo stalo, keby notári urobili pár klikov do Centrálneho depozitáru cenných papierov pri každom dedičskom konaní? Nič, iba dnes by ľudia nemuseli mať ďalšie náklady na obnovenie dedičstva.
V čom je háčik? Asi v tom, že väčšinou ide o bezcenné papiere, s nulovou hodnotou, a teda nulovým navýšením odmeny pre notára.
Aj to je o vzťahu štátu a jeho úradníkov k bežným ľuďom. A naopak, aj to je o tom, čo všetko bežní ľudia štátnym úradníkom a politikom dovolia.
