„Začiatky boli plné slepej cieľavedomosti, bezhraničnej tvrdohlavosti a neuveriteľnej túžby po vzrušujúcom živote,“ hovorí Jana Vnenková z Hladovky. „Samozrejme, bez možnosti zlyhať. Ako vo filme Sex v meste.“
LADOVKA/LONDÝN. Začínala ako väčšina Sloveniek - opatrovaním detí. Napokon si však Oravčanka splnila sen a presadila sa v zahraničí ako kaderníčka.
Namiesto Ameriky Anglicko
„Môj sen organizovať si život podľa vlastných predstáv je stále veľkým dobrodružstvom,“ hovorí Janka. Nad minulosťou a prvými rokmi v zahraničí nepremýšľa často. Rada však zalistuje v pamäti.
Pôvodne sa po skončení školy chystala do Ameriky, lákal ju New York. Odradil ju však teroristický útok z 11. septembra. Doma sa jej zostať nechcelo. Rozhodla sa skúsiť šťastie v Anglicku. Odcestovala s kamarátkou, takpovediac na blink. Prácu si obe hľadali priamo na mieste. Najdostupnejšou pre cudzinky bolo opatrovanie detí. Bývalej spolužiačke však chýbala rodina a priateľ, vrátila sa na Slovensko. Jana zostala v cudzom svete sama.
Au-pair nie
Začala ako opatrovateľka. Spočiatku mala veľké oči. Verila popisu na papieri. Malo ísť o jednoduchú prácu, realita však bola iná. „Naučila som sa, aké dôležité je byť všade presne načas, napríklad pri vyzdvihnutí detí zo školy,“ hovorí Jana. „Že si musím všetko vopred plánovať. A prvýkrát som musela pred vlastnými záujmami uprednostňovať potreby detí, ktoré boli odo mňa úplne závislé. Nahrádzala som im rodičov, čo ma na začiatku dosť šokovalo.“
Skoro si však uvedomila, že au-pair nie je to, čo chce v živote robiť. Už na strednej škole ju bavilo kaderníctvo. Preto sa za kaderníčku aj vyučila. Rozhodla sa, že sa s nožničkami skúsi presadiť aj v Spojenom kráľovstve.
Kadernícke kurzy
Spustil sa kolotoč stretnutí a pohovorov v najlepších salónoch. Jana si prvýkrát naplno uvedomila jazykovú bariéru. Problémy jej robili najmä odborné termíny. Kaderníctiev a rôznych salónov je však v Anglicku veľa, a preto verila, že v niektorom to musí vyjsť. Po odoslaní desiatok životopisov konečne prišiel dlho očakávaný telefonát. „Neformálny pohovor pri káve nasledoval veľmi rýchlo, do týždňa som podpísala zmluvu na plný úväzok.“
Salón nepatril medzi najvychýrenejšie, nemal päť hviezdičiek, ako Jana dúfala. Pracovala každý deň, aj v nedeľu do druhej popoludní. Musela však nejako začať a získať potrebné referencie. Pracovala tam rok a pol, keď mala voľno, chodila na rôzne kurzy a semináre priamo v Londýne. „Zdokonalila som sa vo farbách a strihoch, bolo čoraz jednoduchšie dostať sa do lepších salónov. Neskôr som si mohla sama vybrať taký, kde bol skvelý kolektív a priateľská klientela.“
Šalát a korbáčiky
Jana býva s mladšou sestrou Aňou, ktorá k nej pricestovala po dvoch rokoch. „Je mojou oporou, ktorá sa ma bez posudzovania vždy snaží pochopiť.“
Bývanie so sestrou jej vyhovuje aj pre úplne obyčajné, babské veci. „Máme spoločný šatník, sestra je milovníčka slovenskej kuchyne, má recept na každý deň. Na oslavách si pochutíme na zemiakovom šaláte a obložených chlebíčkoch.“
Z Oravy si nikdy nezabudne priniesť korbáčiky.
Cesta domov lietadlom trvá len dve hodiny. Keď sa jej nepodarí prísť osobne, s rodičmi a súrodencami sa snaží byť v spojení aspoň cez internet. „Rodina ma vždy podporovala v rozhodnutiach a verím, že zahraničie vidia ako šancu pre mladú generáciu otestovať si limity. Voľnosť a príležitosť cestovania nám dodáva odvahu vybrať si kúsok sveta, ktorý si osvojíme a budeme volať domov bez geografického magnetu domoviny.“
Jana žije na sto percent pre súčasnosť, budúcnosť nerieši, užíva si život.
