VASIĽOV. Sú bohatí na robotu, ale nie na peniaze. Poľnohospodári najviac plačú pre nerovnaké podmienky v podnikaní. „Nie preto, že máme málo, ale že naši konkurenti dostávajú niekoľkonásobne viac dotácií.
„Orava má potenciál vyrábať 80 miliónov litrov mlieka, nie 34,“ povedal Daniel Hajdučík, predseda družstva v Zubrohlave. V minulosti robilo v poľnohospodárstve, vrátane pridruženej výroby, viac ako 12-tisíc ľudí, dnes necelých 1500. „Oravci nemôžu konkurovať juhu kukuricou, pšenicou či zemiakmi. Môžu chovať ovce a dobytok na mlieko a mäso. V tom potrebujeme podporiť.“
Peter Jurky podniká v poľnohospodárstve ako súkromník. Chová ovce, kravy, kone, venuje sa agroturistike. „Nepredávam mlieko, ale výrobky z neho. Tie cenu mlieka znásobia.“ Keby spravoval dotácie, jeden rok ich nedá nikomu. „Nech sa družstvá vykryštalizujú. Silnejší prežijú, ekonomicky slabých zoberú šikovnejší.“
Okrem diskriminačnej dotačnej politiky EÚ vadia poľnohospodárom aj neustále zmeny agrárnej politiky. S každou vládou padne aj stratégia. „Nevieme, čo chceme,“ povedal exminister pôdohospodárstva Peter Baco. „Treba nejakú doktrínu, aby sa agrárna politika nemenila s nástupom každej novej vlády.“
Oravskí poľnohospodári už strácajú chuť hovoriť o problémoch. „Necítime, že niekomu leží na srdci naša životná úroveň, že niekoho zaujíma, s čím sa tu boríme.“
