O 5 minút 12, Na telo, Klub 3, Debata, Zoči voči... Prostredníctvom nich máme politikov na dosah, dokonca i nedeľnému obedu.
Hovoria o nás bez nás. Ponúkajú riešenia pre nás bez nás. Nakladajú na nás bez nás. Sľubujú nám bez nás. Iba na voľby potrebujú nás.
Ktovie, koľko politikov by sa do televízie alebo na mítingy s potenciálnymi voličmi hrnulo, keby sme si my zdola vydupali prijatie nariadenia, že verejní činitelia môžu hovoriť k masám len napojení na detektor lži. Na čelenke by mali dve svetielka – červené: klame, žlté: hovorí pravdu.
Lebo dnes poslucháč vyhodnocuje iba jemu príjemné a nepríjemné predvolebné reči, nie pravdu a nepravdu.
„Vždy bolo ťažké rozhodnúť sa pre pravého proroka a odmietnuť tých falošných,“ povedal v porevolučných rokoch istý slovenský politik. „Hoci rozlíšiť ich azda nebolo až tak zložité. Falošní proroci prichádzali s tým, čo ľud chcel počuť, sľubovali, čo sa mu žiadalo. A národ vari aj vedel, alebo tušil, že mu klamú, ale reč týchto prorokov bola vábivá a preto ich velebil. Pravý prorok zvestoval pravdu. Často krutú, mobilizujúcu k ťažkej práci a odriekaniu. Ich slovo bolo nepríjemné, a preto pravých prorokov ľud zväčša kameňoval."
Že kašlime na politiku? Nechoďme voliť? Omyl. Naše hlasy si víťazné strany aj tak rozdelia. Ale zas len bez nás.
