Článok pokračuje pod video reklamou
„Vážená pani Šálková, blahoželáme Vám k výhre poznávacieho zájazdu do Bruselu,“ písalo sa v maili. Obrovské prekvapenie niekoľko dní pred mojimi narodeninami.
Takmer som zabudla, že som sa zapojila do súťaže, ktorá ako výhru sľubovala zájazd do Bruselu s europoslancom Miroslavom Mikolášikom.
Svet je tak malý
Celé sa to začalo koncom roka v Bratislave na benzínovej pumpe. Odtiaľ mal asi štyridsiatku pozvaných Slovákov, vrátane mňa, autobus dopraviť do metropoly Belgicka. Opäť sa potvrdilo, že svet je malý. Stretla som sa s dvoma dievčatami z Bobrova, do Bruselu sme cestovali spolu. Dovtedy sme sa nepoznali a nič o sebe nevedeli.
Zadná časť autobusu patrila nám, mladým. Bola nás hŕstka, počas osemnásťhodinovej cesty sme sa spoznali a z autobusu vystupovali už ako kamaráti.
Grand- Place
Po príchode sme sa ubytovali v hoteli a navečerali sa v centre mesta. Návštevou európskeho parlamentu sa začal náš ďalší deň. Z prednášky o dianí v parlamente od diplomata pôsobiaceho v Bruseli, diskusie s europoslancom, z účasti na plenárnom zasadaní Európskeho parlamentu či návštevy Parlamentária - interaktívneho štúdia na spoznanie diania v Európskom parlamente si každý niečo odniesol.
Zaujímavá bola aj slovenská omša a spoločná slávnostná večera na Grand-Place. Mali sme príležitosť porozprávať sa s hostiteľom a jeho asistentmi, dozvedeli sme sa niečo zo zákulisia života europoslanca.
Práca europoslanca
Rozprávala som sa so stážistkou Vierou Slovákovou. Utvrdila ma v tom, že práca europoslanca nespočíva len v tom, že príde do parlamentu a zahlasuje, prípadne prečíta príspevok. Denne musí riešiť problémy, sťažnosti, podnety. Viera spomenula príhodu, keď hľadala informácie o vlkoch, aby vedela podložiť materiály k istým podnetom. Keď som sa pýtala na Vianoce v Bruseli, dozvedela som sa, že europoslanci trávia sviatky pokoja a radosti doma so svojimi najbližšími, nepracujú.
Ivana Šálková s europoslancom Miroslavom Mikolášikom.
Vianoce v Bruseli
Vianočnú atmosféru, doplnenú hudbou a svetelnou šou na námestí, je ťažké opísať, určite v každom zanechá dojem. Spoločné fotky s europoslancom, posledné nezodpovedané otázky a diskusie, rozlúčka, krátky spánok. Ďalší deň nás Brusel vítal uličkami, pamiatkami, čokoládovňami. Situáciu v meste skomplikoval národný štrajk, preto sme museli byť opatrnejší. No cikajúceho chlapčeka Manneken Pis sme si nenechali ujsť, dokonca sme sa boli pozrieť aj na jeho cikajúcu kamarátku.
Úzke uličky, architektúra, ktoré akoby boli z rozprávky, obchody s neodolateľnými belgickými pralinkami, pivom, malé cukrárničky s typickým dezertom wafle, suveníry, vianočné trhy, to je len úlomok z toho, ako som vnímala Brusel ja. Je to mesto, kam sa chcem určite ešte raz vrátiť.
