Denne tam chodia stovky návštevníkov, fotoaparáty len tak cvakajú. Napriek tomu sa nikto neusmieva. Prezerajú si stovky fotografií dokumentujúcich to miesto. Iba na jednej z nich sa jeden muž usmieva. Nacista. Ktosi prešiel po jeho tvári na fotografii klincom.
Kto nebol v Oswienčime, mal by tam ísť. Múzeum tak rukolapne približuje všetku tú hrôzu a vypovedá o ľuďoch zomierajúcich v plynových komorách či živých otrokoch, že razom zmrzne úsmev na tvári aj drsnejším povahám.
Tento týždeň si pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Ide o deň, kedy Červená armáda oslobodila najväčší koncentračný tábor Osvienčim - 27. január 1945. Pri prechádzaní areálom našla aj napríklad sedem ton vlasov, ktoré vedenie tábora nestihlo odoslať odberateľom, ktorí z nich vyrábali krajčírske plátno. Zlaté zuby fabrika na smrť tavila na tehličky a predávala. Ľudský popol sa používal ako hnojivo alebo na vyrovnávanie terénu. Z množstva tuku, ktorý stekal pri pálení mŕtvol sa vyrábalo mydlo. Ľudská koža bola ideálna na elegantné výrobky. Dokonalá fabrika, len keby surovinou na to všetko nebol človek. Absurdné.
V koncentrákoch zomrelo viac ako 12 miliónov ľudí.
„Kto nepozná svoju minulosť, je odkázaný prežiť ju znova,“ taký citát nájdete pri prehliadke pozostatkov fabriky, ktorú vymysleli i riadili blázni.
Aj na to, aby ľudia už nikdy nedopustili mocným až takú moc, je 27. január Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu.
