ŽAŠKOV. Vynikajúce piate miesto, ktoré na Dakare získal, je najlepším umiestnením Slováka na týchto pretekoch. „Čakáme ako na pápeža,“ hovorí staršia pani pred obecným úradom. Dočkala sa, a nielen ona. Štefanov príchod do Žaškova odštartovali miestni hasiči už za železničným priecestím za Párnicou.
Dobrovoľníci sa so staručkou, no stále funkčnou aviou dostali na čelo kolóny áut a takto ho za zvuku sirény a svetla majákov bezpečne priviedli až pred obecný úrad. Z auta vystúpil Svitko so šoférom otcom, matkou a priateľkou Katarínou.
Ovácie množstva ľudí nemali konca kraja. Z kultúrneho domu vyšli aj tí, ktorí ho v teple netrpezlivo čakali. Nespočetné gratulácie a ohňostroj na jeho počesť nie a nie skončiť. Skandovanie Šteeeeeevo Svitko sa nieslo celou hlavnou ulicou Žaškova. V kulturáku ho pritom čakali ďalší fanúšikovia.
fotogaléria tu
Vo hviezdach nelietam
„Neskutočne som sa tešil domov,“ povedal 29-ročný Oravčan. V ďalekej Južnej Amerike mu chýbalo aj klasické menu. Kuracia polievka, oravská slanina či chlieb s masťou a cibuľou. „Minuloročný Dakar som nedojazdil. O to väčšiu motiváciu som mal tento rok.“
Piatym miestom si motocyklový jazdec KTM 450 ušil na seba riadnu búdu. Či ho bude aj obhajovať, ešte nevie. „Ak bude všetko tak, ako má byť, pôjdem. Prípravu a zháňanie financií ako pred týmto Dakarom už nechcem zažiť.“Svitko priznáva, že víťaz medzi motocyklistami Despres a druhý Coma sú rýchlosťou, navigáciou a materiálovo úplne niekde inde. Za nimi je však skupina jazdcov, ktorá sa v budúcom roku môže pobiť o tretiu priečku.
Žaškovčan si nemyslí, že by ho úspech zmenil, „stále zostanem skromným oravským chlapcom. Vo hviezdach určite nelietam“.
Priateľka Katarína Mikušová stála pri Štefanovi aj pri tohtoročnom treťom púštnom dobrodružstve. „Tento rok to už nebolo také hrozné, ako keď mal na Dakare premiéru. Napriek tomu som sa o neho veľmi bála.“
Ani tento rok na stole nechýbala tradičná dakarovská torta. Do krájania sa pustil Štefan, pochutnali si všetci.
Trpel, ale stálo to za to
Ani osem pádov ho nezastavilo na ceste za výborným výsledkom. Dokonca ani raz nemenil motor. Jeho najlepším výsledkom bolo tretie miesto, ktoré si vybojoval v záverečnej etape.
O pohodu sa opäť staral mechanik František Hostinský a masér Ivan Malárik. Váži si ich prácu, pretože bez nej by určite neatakoval najvyššie priečky. V pondelok ide Štefan na magnetickú rezonanciu svalového zranenia v ramene, pre ktoré štyri etapy pred koncom tento ročník takmer nedokončil.
„Vtedy na mňa prišla jediná slabšia chvíľka. Nie som ale padavka, aj keď kvôli ramenu som sa prakticky vôbec nevyspal. Keby to boli iné preteky, skončím. Odtrpel som si to, ale stálo to za to.“