Od pádu komunizmu uplynuli desaťročia a za jeho zločiny nebol ešte nikto pot-restaný. Najhlavnejším argumentom je, že aj mnohé absurdity boli v súlade s vtedajšími vnútroštátnymi zákonmi. Panoval strach.
Dnešné absurdity v súlade so zákonmi nie sú. Panujú peniaze. Kto by mohol protestovať? Keby sa aj pár odvážlivcov našlo, na úplatky, aby vec dotiahli do konca, by sa neposkladali. Žraloci a gorily by ich prevalcovali. Mnohé z peňazí medzi politikmi a vysokými štátnymi úradníkmi pochádzajú od normálne pracujúcich ľudí. Nútia ich dávať, dávajú.
Keď v roku 1939 vznikol vojnový Slovenský štát, nemal dosť zlata na krytie vlastnej meny. Vyhlásil dobrovoľnú zbierku na zlatý poklad. Od mája 1939 do decembra 1943 sa jej zúčastnilo 90-tisíc občanov, štátu venovali zlato, striebro i milióny v hotovosti.
Obdobná zbierka v 1993, keď začala platiť súčasná slovenská koruna, už taká úspešná nebola. Tipnite si, ako by dopadla pri snahe o udržanie eura a kde by peniaze skončili.
Jeden z diskutérov na webe napísal, že ak ešte bude nejaká zbierka na štátny poklad, tak pošlime hovno. „Ak ho politici predajú alebo ukradnú, nebude nám to ľúto.“
Alebo zrušme jednosmerku medzi väzením a tými hore. Kto by ale taký zákon zaplatil?
