Na každej železničnej stanici je informácia, že vlak z nej neodchádza na pokyn výpravcu, ako sme boli zvyknutí. Podobne je to i s predajom cestovných lístkov, päť minút pred odchodom vlaku sa už nepredávajú. Musíte prísť skôr.
V stredu som prišla na stanicu v Medzibrodí nad Oravou šesť minút pred odchodom. Ale za sklom bol len nápis na kartóne o spomínaných piatich minútach. Rozhodla som sa zaklopať. Slečna, ktorá tam už stála a čakala na lístok, ma informovala, že ho aj tak nedostanem. Obehla som teda stanicu z druhej strany, no mladý výpravca mi odmietol vydať cestovný lístok. Vraj on ma videl, kedy som tam išla, ale že teraz tam má námestníka. Keďže telefonoval, tak predpokladám, že s ním. Odišla som so slovami, že sa budem sťažovať.
Keďže ešte stále boli tri minúty do odchodu vlaku a sprievodca ma videl, a najmä počul môj pestrý komentár, bol ochotný dať mi lístok bez príplatku. Samozrejme, ak sa nebudem sťažovať. Dievčina, ktorá tam bola so mnou, len skonštatovala, že „teta nerozčuľujte sa, to je u neho s tými lístkami bežné“.
Keďže som trvala na svojom, obidve sme mali cestovné drahšie o príplatok 1,5 eura. Popoludní som sa skontaktovala s Milanom Dupkalom, priamym nadriadeným mladého medzibrodského výpravcu. Povedal mi, aby som sťažnosť zapísala na stanici do knihy a vraj ju bude ihneď na druhý deň riešiť.
Cestou do Dolného Kubína som si kládla otázku. Ak prídem na stanicu v pondelok ráno päť minút pred príchodom vlaku, keď si žiaci kupujú týždenné lístky, akých dlhých má byť tých päť minút, aby som cestovný lístok dostala?
Samozrejme, riešenie existuje. Len je o ochote a prístupe ľudí, konkrétne výpravcu, ktorý má podľa slov prednostu informovať sprievodcu. Vtedy som si spomenula, že výpravca to v pondelok to urobil.
Ak lístok nedostanú deti, musia si priplatiť, alebo im sprievodca minimálne povie svoje. Keďže sme z malej obce, prečo by sme niečo riešili. Prečo? Z princípu!
Keď som situáciu popisovala v práci, kolegyňa povedala, že o zmene vypravovania vlakov nevedela. Medzi sviatkami nastupovala v Kraľovanoch na stanici. Išla za sprievodcom a ten ju zrejme nezaregistroval. Kým vyložila do rýchlika kufor dvere sa zatvorili a privrzli ju. Nemohla sa dostať dnu a rýchlik sa pohol. Našťastie ju videla jedna dievčina, ktorá ju vtiahla do chodbičky. Okrem strachu, veľkej modriny na ruke a odretých píšťal sa jej našťastie nič nestalo. Možno preto, že mala hrubý kožuch.
Neviem, čo viedlo kompetentných k tomu, že výpravca, ktorý je aj tak v práci, nemusí vypraviť vlak a čo k tomu, že päť minút pred jeho odchodom už cestovné lístky nedostanete, alebo dostanete, no s príplatkom.
Veď tie vlaky sú pre cestujúcich.
Autor: Angelika Fogášová
