Tristoročné truhly vystavia v múzeu

TRSTENÁ. Jednu z dvoch krýpt pod Kostolom sv. Martina otvoril Denis Pongrácz, historik zaoberajúci sa šľachtou na Slovensku, prvýkrát po dvadsiatich rokoch v apríli 2009. V podzemí našiel množstvo rakiev. Ich skúmaním, ale aj výskumom ľudských pozostatkov či rôznych vecí z truhiel sa zaoberá viac ako dva roky.

Chýbajú peniaze

Už pri spustení výskumu sa začalo hovoriť o sprístupnení krypty. Pre miestnych, ale aj návštevníkov mesta by mala veľkú výpovednú hodnotu. Stále je však zatvorená. „Je to dlhodobý proces,“ povedal primátor Jozef Ďubjak. „Zároveň to nie je lacná záležitosť. Verím však, že pri rozpočte na budúci rok budú poslanci myslieť aj na ňu.“ Aby mohlo mesto kryptu sprístupniť, treba v prvom rade prerobiť vchod do nej. Hotová je architektonická štúdia, schválili ju aj pamiatkari. Treba už len peniaze.

Denis Pongrácz s tímom sčasti rozpadnuté drevené truhly, ale i napodiv veľmi dobre zachovalé poukladali. Neskôr vytvorili kostnicu z kostrových pozostatkov, aby sa mohla krypta v budúcnosti sprístupniť. „Vyslovene som zakázal vynášať von pozostatky. Ľudia ktorí boli pochovaní do krypty, si želali, aby z nej vyšli na posledný súd a toto ich rozhodnutie treba rešpektovať,“ hovorí genealóg. V súčasnosti robí výskum v Čechách. Do Trstenej by sa však rád vrátil. „Ešte stále v matrikách zisťujem, kto tam bol pochovaný. Ak budú peniaze, budeme pokračovať vo výskume a hľadaní druhej krypty, ak tam je. “

Časť najzachovalejších rakiev by mala byť vystavená v múzeu kostolnej veže, o vznik ktorého sa zaslúžil aj pracovník mestského úradu Tomáš Kubica.

Skreslené údaje

Stav krypty odborníkov zarazil. Rakvy boli nahádzané jedna cez druhú, vo vnútri bolo veľmi vlhko. Spôsobilo to pravdepodobne aj hasenie požiaru v roku 1990.

Presné obdobie vzniku krypty je neznáme. Podľa typických znakov však mohla vzniknúť v 17. alebo 18. storočí. Druhá, ktorú sa zatiaľ nepodarilo nájsť, je pravdepodobne staršia, približne z roku 1500.

V krypte pred 21 rokmi horelo.

Podľa matričných materiálov malo byť v krypte pochovaných 54 osôb. Už pri otvorení krypty však odborníci zbežne narátali 68 truhiel. Pri skúmaní ich počet stúpol na 88. „Podľa kostrových pozostatkov, ktoré sme v krypte našli a podarilo sa nám ich aspoň sčasti zrekonštruovať, tam bolo pochovaných až 114 osôb, z toho minimálne 22 detí,“ hovorí Pongrácz.

Bohato zdobené

Množstvo krížov, najväčší meral takmer tridsať centimetrov, najmenší osem, ružence, opasky, škapuliare, gombíky, detské čiapky, rôzne šatky, sviečky, šály, biblie. V krypte našli odborníci okrem truhiel viac ako stotridsať cirkevných predmetov.

Rakvy boli vyrobené z dubového alebo bukového dreva. „Umelecky zaujímavé sú najmä detské. Boli väčšinou modré alebo zelené. Na niektorých sa zachovali kvetinové motívy.“ Rakvy dospelých sú väčšinou jednoduché, jednofarebné. „Asi najkrajšou je rakva s pozostatkami Barbory Kruzlics, ktorá zomrela v roku 1798. Je modrá, bohato zdobená listovými motívmi a bielym krížom,“ hovorí Pongrácz. Práve túto rakvu odporúčajú výskumníci zapísať do zoznamu kultúrnych pamiatok.

Celoslovenský význam

Odborníkov prekvapilo množstvo zachovaných kusov oblečenia, najmä detských. „Našli sme zachované empírové dievčenské šaty zlatej farby, chlapčenské nohavice, kožené poločižmičky uhorského typu, vyšívanú topánočku z obdobia okolo roku 1780-1800.“ Z oblečenia dospelých sa aj po dvoch stovkách rokov zachoval uhorský šľachtický kroj, najmä jeho vrchná časť, ženská košeľa, vyšívaná halena.

Väčšina rakiev zostala v krypte, ktorú odborníci kompletne vyčistili. Zo všetkých vybrali 27 truhiel s vysokou dokumentačnou, umeleckou a etnologickou hodnotou. „Takýto súbor vidieckeho pohrebného umenia doposiaľ nemá na Slovensku obdobu.“