„Málo ľudí verí v moc snov a ich kúzelné načasovanie v našom živote,“ napísala nám Ivana. „Či už sa nám sníva nočná mora alebo prekrásny sen, vždy to má nejaký skrytý, tajomný odkaz, ktorým nám možno anjel strážny, možno sám všemohúci Boh chce ukázať kúsok z budúcnosti. Avšak väčšina to berie ako obyčajnú, všednú vec, ktorá postihuje každého.“
Taký bude koniec sveta?
V mladosti som bývala v meste na priváte, blízko námestia. Sen z toho miesta sa mi sníval až po niekoľkých rokoch.
Ráno som išla do práce. Otvorila som dvere, zastala na schodoch. Bolo prítmie. Na oblohe sa zjavovali veľké svetelné gule, podchvíľu na inom mieste. Z oblohy padal popolček, taký, akoby poletovali spálené noviny. Strašidelná situácia. Vyšla som pred bránu. Na námestí sa schádzali ľudia zahalení v čiernom a vraveli, že ide byť koniec sveta. Vtom som sa zobudila. Takúto predstavu o konci sveta mám už asi tridsať rokov. Chvalabohu sa neplní.
Mária (70), Trstená
Máš dôvod, aby si bol veselý
Bežím s asi dvadsiatimi ľuďmi, je nás čoraz menej, každú chvíľu niekto skončí mŕtvy. Naháňa nás ďalšia skupina, hádže po nás sekery a nože. Vidím pred sebou, ako tieto zbrane skončili niekomu v chrbte, všade okolo je krv. Hrozne sa bojím. Bežím a bežím, je nás čoraz menej.
Keď som zo sna precitol, bol som úplne, ale úplne mokrý, triasol som sa ako osika. Dať sa dokopy trvalo asi hodinu. Vadil mi tikot hodín. Schoval som ich medzi oblečenie do skrine a snažil sa znova zaspať. A potom? Poznáte ten moment, keď unavení zaspávate? Moment prechodu do hladiny alfa? Totálne uvoľnenie. Pokoj. Úžasný pokoj.
Ale! V okamihu, keď som už-už zaspával, zarachotil ten plechový budík. Neznášal som ho ani normálne rána. Ten šok si pamätám dodnes. Skoro som skolaboval.
Máš dôvod, aby si bol veselý – hovorí snár pri zadaní slova krv.
Jozef (48), Zákamenné
Manžel mi pomáha zhora
Niekoľko týždňov po smrti manžela som mala takýto sen. Prišiel do kostola ku lavici, kde som sedela a podal mi ruku. Ruka bola hrubá, plná, mäkká. V tom sne som vedela, že zomrel. Opýtala som sa ho tichým hlasom: Povedz mi, ako sa tam máš? Neodpovedal. Obrátila som sa a pozrela hore na neho. Opäť som sa opýtala: Ako sa tam máš? Neodpovedal. Začal sa meniť na mladíka a odchádzal šikmo hore. Mala som pocit, že mi ďakoval, lebo som sa úpenlivo modlila, keď zomrel.
Snár píše, že zjavenie sa mŕtveho zamená priaznivú zmenu. Nepostrehla som také niečo. Ale tá pevná ruka mi doteraz pripomína, že mi pomáha vždy, keď si spomeniem na neho a potrebujem jeho pomoc. Doma, vo dvore, v práci, hocikde.
Anna (72), Zuberec
Nevhodné pre deti
Hviezdička na obrazovke pred začiatkom filmu znamenala, že nie je vhodný pre deti. Myslím, že príčinou mojej nočnej mory v detstve bolo práve sledovanie cez kľúčovú dierku. Na film si nepamätám, ale často sa mi snívalo, že som zomrela, pochovali ma, no ja som v truhle ožila. Hrozné. Nedalo sa ani pohnúť. Tú tmu okolo, strach, že aj tak ma nikto nemôže zachrániť, neprajem nikomu. Občas to bolo ešte horšie, prebrala som sa v truhle v momente, keď ju začali hrobári zasýpať. Kričala som, ale nepočuli.
Dodnes chcem, aby ma po smrti spopolnili.
Katarína (40), Novoť
Riad som umývala celú noc
Moja kolegyňa Boženka prišla jedného dňa do práce očividne nevyspatá. Už si spomínam, presne zo štvrtka na piatok to bolo. Reku, čo sa stalo. Piclo dakoho v dedine? Alebo sa jej Jožko, kamionista, dakde vykrmánil. Alebo žeby mamka celú noc buntošili, tajne si skúšajúc šaty na svadbu, na ktorú sa vyhrážali neísť?
Ani sa nepýtaj, hovorí mi, riad som umývala celú noc. Sestra má konečne novú kuchyňu, doteraz varila v babkinej, čistá katastrofa. Babka taká povaha, že ujď. Nič nedovolili vyhodiť, ani byliny desaťročné spráchnivené. Tak muž konečne privolil, že dobre, budeš mať svoju. Na mieru, z Poľska, aj s umývačkou.
Helena dobre vedela, prečo na nej trvala. Babka sa furt okolo riadov krútila, muž a deti v kuchyni krížom slamy nepreložili. Prišla som na návštevu. Vojdem do novej kuchyne na poschodí, tam halda špinavého riadu. Také prismudnuté hrnce som v živote nevidela. Ako dobre, že majú tú myčku, pomyslela som si. Joj nie, zavrátil ma švagor, keď už si prišla, poumývaj. Nechcela som byť neslušná, vyhrnula som si rukávy a pustila som sa do roboty. Nik mi nepomohol, neter, že má roboty na tri vrchy, figu, televízor v obývačke pozerala. Celú noc som tie hrnce drhla, ako kôň som uťahaná.
Internetový snár nenašiel slovo umývačka. Ani špinavý riad. Výklad slova hrniec avizuje zásnuby blízkej osoby, tanier pozvanie k spoločnému stolu. V ten deň Boženke zavolala kamarátka Henrieta. V cukrárni nad veterníkom jej oznámila, že sa Števo konečne rozkýval a nastokol jej na prst prsteň s démantom, aký nemá ani Grejs Keliová. Svadba bude v januári.
Mária (22), Oravská Poruba
Sen sa stal skutočnosťou
Bolo to už dávno, kdesi v mysli sa mi marí nejaký dátum, no presne si to neviem vybaviť. Jednoducho, jednej krásnej chladnej noci, keď som spinkala pod teplou perinkou a myslela si, že víly ešte existujú, práve vtedy sa mi prisnil sen. Ocitla som sa na chodbe, kdesi v diaľke sa blysol východ z podivuhodnej budovy, ktorá mi nápadne pripomínala časť základnej školy.
Nechápala som nič, a tak som šla k dverám, ktoré znamenali útek do reality. No blízko nich na zemi sedel skrčený, mladý a celkom pekný chlapec so smutnými očami sťa zronený psík. Po nejakej chvíli z nás boli kamaráti. Odvíjal sa náš príbeh, ako inak, pekne. Z kamarátstva sa časom stal vzťah, ktorý sme si obaja veľmi vážili, pretože nás spájala hlboká láska – akési vnútorné súznenie.
Ale naspäť do reality. Táto zázračná ilúzia alebo skôr jej časť sa preniesla do môjho mierne nudného a nezáživného života. Stretla som chlapca. Hm, skôr muža. Nebol ničím zvláštny, taký obyčajný človek na prvý pohľad. Avšak mal v sebe niečo tajomné až zmrazujúce. Po krátkom čase sme sa stali najlepšími kamarátmi a po dlhšom váhaní som mu odovzdala aj celé svoje srdce. V začiatkoch, ako sa vraví, láska býva najkrajšia, no po čase príde vytriezvenie. To sa stalo aj v jeho prípade. Našiel si vynikajúci dôvod, prečo mi zlomiť srdce.
Nezdá sa to byť rovnaké, ako bol môj sen, no istá súvislosť tam predsa je. To čaro, láska a úžasný cit v mojom, teraz už zakrvavenom, srdci. Cítila som sa ako v rozprávke, všetko bolo sťa nadpozemská melódia. Lenže potom nastal zvrat, pred ktorým ma sen nevaroval. To bol jediný rozdiel medzi snom a realitou.
Odvtedy si už dávam väčší pozor na to, komu dám do rúk moje srdce a tiež verím tomu, že sny sa môžu stať skutočnosťou, pokiaľ po tom naozaj veľmi túžime alebo sa za to vrúcne modlíme.
Ivana (18), Trstená
