Sobota, 3. december, 2022 | Meniny má Oldrich

Plyšové hračky sudánske deti nepoznajú, vyrábajú si vlastné

Z vraždy sa vykúpite päťdesiatimi kravami, budúcu nevestu si muž z miestneho kmeňa kúpi aj za tridsať. Ľudia trpia hladom, malomocenstvom, maláriou. Sú však šťastní, veselí, otvorení. Aj taký je chudobný južný Sudán.

Sudánske deti Renáte prirástli k srdcu.Sudánske deti Renáte prirástli k srdcu. (Zdroj: ARCHÍV (RJ))

HLADOVKA. Renáta Jurčiová z Hladovky pracovala v sudánskom meste Tonj viac ako rok. Učila, varila, upratovala, opravovala testy, robila ošetrovateľku, nahrádzala mamu. „Takmer nikdy som však nemala pocit, že niečo musím. Práca s deťmi ma bavila a čas strávený s nimi mi dal veľa.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bez televízie aj internetu

Sudánske deti nepoznajú šampón, silonky, pri pohľade na plyšového medveďa je im do smiechu. Netušia, že je to hračka. Ony sa hrajú s tým, čo si sami vyrobia – s vrchnákmi z fliaš, s kolesom, vrchnákom od pera či vlastnoručne vyrobeným autíčkom. „Sú krásne, ako tie naše. Majú rovnaké túžby. Chlapci chcú byť pilotmi, lekármi, žurnalistami, kňazmi, niektorí sa chcú len naučiť hrať na gitare. K šťastiu veľa nepotrebujú. Nemajú televízor, internet, zabávajú sa tancom, hudbou, tešia sa každému záujmu.“

SkryťVypnúť reklamu

Do školy sa dostane málokto, prevažne chlapci. „Dievčatá pracujú, starajú sa o domácnosť a mladších súrodencov. Od rána stoja v dlhých radoch pred studňami, aby domov nanosili vodu. Celé detstvo očakávajú to, čo raz musí prísť – že sa budú musieť, možno aj proti svojej vôli, vydať, že ich rodičia predajú za stádo kráv, aby sa ich brat mal za čo oženiť.“

fdvds

Deti sú rady, že sa vôbec majú kde učiť. Nie všetky majú to šťastie.

Štátne školy sú v mestách, na dedinách sú len tie, ktoré postavili misionári. V jednej je viac ako tisíc žiakov. Základná škola má osem ročníkov, stredná tri. V jednej triede je aj sedemdesiat detí, medzi piatakmi sú žiaci od dvanásť aj do viac ako dvadsať rokov. Dôsledok dlhotrvajúcej vojny. S disciplínou Renáta väčšinou problém nemala. „Na hodinách je ticho. Pri skúškach počuť jaštericu prebehnúť popod lavice, i kozu pred dverami obhrýzať papier.“

SkryťVypnúť reklamu

Veselé a hravé

Cez týždeň vstávala pred šiestou, aby stihla ranné rozjímanie. Po modlitbách, omši a raňajkách začínalo vyučovanie. Vždy po vyučovaní čakala na ihrisku pri škole hŕstka detí. Potrebovali ošetriť zranenia. „Tam im rany neošetrí mama ako nám, keď sme boli malí,“ hovorí Renáta.

Popoludní dobrovoľníčky učili deti hrať na klavíri, na gitare, spočiatku aj písať, čítať, nacvičovali s nimi pesničky, pomáhali pripravovať podujatia, s najmenšími sa hrali. Pred večerou sa spolu modlili.

Neskoro večer, skoro ráno alebo v sobotu Oravčanku zamestnalo pranie. O špinavé tričká sa jej postarala horúčava, ale aj veselé a hravé deti. „Ich obľúbenou zábavou bolo vyváľať sa po daždi v piesku a potom sa po nás vešať. Netrvalo dlho a vyzerali sme ako ony.“

SkryťVypnúť reklamu

S oslovovaním Renáty mali deti problém. Najskôr z nej bola Monika. Po čase si niektoré zvykli na skrátené Rena, iné jej meno skomolili, zmenili na Maňata. Starší jej vybrali meno v jazyku dinka - Ayen.

Za ruky sa vodia muži

O tamojšom spôsobe života sa dobrovoľníčka veľa dozvedela aj od 15-ročného Johna. Šokovalo ju najmä sobášenie. „Dcéra je pre rodinu biznis. Ženích za ňu platí rodine kravami. Ak je viac záujemcov, rodičia ju dajú tomu, kto dá viac. Bohatý si teda môže kúpiť aj viac žien. Každej však musí postaviť dom, aby sa v jednom nepobili.“ Chlapci sa ženia osemnásťroční až dvadsaťroční, dievčatá aj pätnásťročné a mladšie. Rodiny sú veľké, jedna žena má aj päť a viac detí. Úmrtnosť je vysoká, málokto sa dožije päťdesiatky.

fdbdfb

Jedla je málo, deti sa potešia čomukoľvek.

John ťažko chápal, že u nás musí so sobášom súhlasiť aj dievča, a že chlapec za ňu nemusí zaplatiť. Miestnou zaujímavosťou je, že partneri sa na ulici nesmú držať za ruky. „Manželia by sa vraj mohli, ale nedržia sa. Vraj, načo aj? Zvykom je, že sa na verejnosti vodia za ruky chlapci a muži.“ Dievča nesmie samo cestovať. Keď je slobodné, môže chodiť len s rodičmi alebo s bratom. Keď sa vydá, iba s manželom.

Smetiaky nepoznajú

Renátu v chudobnom Tonj denne niečo prekvapovalo, denne sa stretávala s niečím novým. „Je to úplne iný svet, iná kultúra, iné chápanie, iný pohľad na život a svet,“ hovorí.

Poriadok je neznámy pojem. Smetné koše nepoznajú, odpad hádžu okolo seba. Poriadkumilovnejší ho občas zhrabú na kopu a zapália. Vlastný dvor si zametajú, no neporiadok, ktorý z neho vymetú na cestu, ich väčšinou nezaujíma.

Biedu vidno všade. Miestni ju však takmer nevnímajú. Mnohí netušia, ako vyzerá rovná cesta, nevedia, čo je to pestrá strava. Sudánci počítajú život a šťastie človeka na kravy. Vrah sedí vo väzení, kým nezaplatí päťdesiatpäť kráv, dievča vydajú za toho, kto ich ponúkne viac. Chorých ľudí stretávala Renáta každý deň. Bolo pre ňu ťažké pozerať sa na dieťa s maláriou, ktoré celý deň nejedlo, na malomocného, ktorého telo ničila zákerná choroba, počúvať zážitky mladých z vojny. „Napriek všetkým príkoriam sa však tešia zo života, spievajú, tancujú, rozdávajú lásku ďalej, modlia sa. Vedia byť nielen prudkí, ale aj vďační, nežní k deťom a chápaví k trpiacim. Často nám boli veľkým príkladom a povzbudením.“

Zaujímavá konverzácia

Ľudia žijú v malých hlinených chatrčiach so strechou z trávy. Novšie domy sú z pálených tehál. Mesto vyzerá ako osada, dedina ako naše lazy. „Keď som im ukázala fotku Hladovky, pýtali sa, či žijem v hlavnom meste,“ hovorí s úsmevom Renáta, ktorá v južnom Sudáne žila s komunitou saleziánov v dome pre dobrovoľníkov.

V komunite hovorili po anglicky. Dorozumievanie s miestnymi nebolo jednoduché. „Anglicky hovorili len tí, ktorí chodili do školy, deti do štvrtej triedy vedeli zväčša len kmeňové jazyky - dinka, ktorým hovoria všetci, bongo alebo jur, čo-to po arabsky. V dinka som sa naučila zopár slov a fráz, no na plynulú konverzáciu to nestačilo. Často sme sa teda dorozumievali, ako sa dalo.“

Misie jej dali veľa. Do Sudánu by sa aspoň na chvíľu rada vrátila. „Naučila som sa, čo je služba a rozdávanie sa, čo je to mať rád ľudí, ktorí boli ešte pred chvíľou neznámi. Napĺňal ma čas strávený s deťmi a mladými. Spoznala som, ako láska rozdávaním rastie a akú radosť prináša, keď sa môžete deliť o čas a talenty, ako málo stačí, aby ste urobili niekomu radosť. Videla som, v akej jednoduchosti, detskej dôvere a odovzdanosti Bohu je možné prežívať každodenný život.“

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  3. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  4. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  5. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  6. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  7. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  3. V dôsledku nadmerného užívania alkoholu umiera čoraz viac ľudí
  4. Ikonický projekt Metropolis vyhral CIJ Awards
  5. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  6. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  7. dm a jej zákazníci podporili inštaláciu fotovoltických panelov
  8. Zimná ríša divov Maďarska
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 11 880
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 4 250
  3. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 3 598
  4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 3 279
  5. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 2 816
  6. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 2 070
  7. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 1 806
  8. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj 1 493

Blogy SME

  1. Anton Kovalčík: Ukrajina vs. Rusko, 1 - Hladomor.
  2. Matej Farkas: Lungo a citronáda
  3. Petronela Čellárová: Ako sa mám?
  4. Anna Miľanová: "Od hlavy ryba smrdí". Obzvlášť tá veľká...
  5. Štefan Vidlár: Vivat vláda
  6. Irena Šimuneková: Szabóova skala
  7. Miriam Studeničová: Nespime! Možno už začalo odpočítavanie!
  8. Ján Škerko: Ak sa neschváli rozpočet, tak nikto nedostane nič
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 243 242
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 467
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 684
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 5 540
  5. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 5 225
  6. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 563
  7. Post Bellum SK: Bez nohavíc, s krvavými stehnami i nosom musel šliapať po ulici k mame 2 204
  8. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 119
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

MY | TOP správy z regiónov

Prečítajte si výber TOP správ z regiónov.


10 h
Filip Kolorédy (v tmavom) v zápase s Komárnom.

Filip Kolorédy hral druhú ligu za Dolný Kubín aj pred ôsmimi rokmi.


13 h
Brigádnici, ktorí sadili stromy v Hruštíne.

Hruštínčania vysadili staré odrody ovocných stromov, Vasiľovčania majú nové stavebné pozemky.


20 h
Lucia Vlčáková na štarte polmaratónu v Miláne.

Lucia Vlčáková sa trápila s covidom, ktorý ju vyradil na dlhé obdobie.


1. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

HIPEC sa využíva vtedy, keď zlyháva systémová liečba chemoterapiou.


19 h

Pôvodný vzhľad narušili v minulosti necitlivé stavebné zásahy.


1. dec

Zadržané osoby skončili v policajnej cele.


12 h

Slovensko je posledná krajina v rámci Európskej únie, ktorá používa papierové testy.


1. dec

Blogy SME

  1. Anton Kovalčík: Ukrajina vs. Rusko, 1 - Hladomor.
  2. Matej Farkas: Lungo a citronáda
  3. Petronela Čellárová: Ako sa mám?
  4. Anna Miľanová: "Od hlavy ryba smrdí". Obzvlášť tá veľká...
  5. Štefan Vidlár: Vivat vláda
  6. Irena Šimuneková: Szabóova skala
  7. Miriam Studeničová: Nespime! Možno už začalo odpočítavanie!
  8. Ján Škerko: Ak sa neschváli rozpočet, tak nikto nedostane nič
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 243 242
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 467
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 684
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 5 540
  5. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 5 225
  6. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 563
  7. Post Bellum SK: Bez nohavíc, s krvavými stehnami i nosom musel šliapať po ulici k mame 2 204
  8. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 119
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu