SLANICA. Dobrovoľníci z Občianskeho združenia (OZ) Misia mladých sa zhostili zaujímavej úlohy. Informovať oravskú verejnosť o jednom z najvzácnejších nálezov v histórii na našom území. Tabule o Magure, aj o meteoritoch všeobecne, osadia na jar. Dve budú na Slanickom ostrove, dve na náučnom chodníku v Námestove.
Vo svetových múzeách
Antona Michalicu, vedúceho OZ, fascinovala astronómia od detstva. Rád pozoroval hviezdnu oblohu, čítal astronomické knihy. Informácie o „oravskom“ meteorite našiel na internete. „Zaujalo ma veľa vecí. Celková hmotnosť úlomkov Magury, objav nových nerastov, no najmä skutočnosť, že ho našli v našom regióne.“
Úlomky z neho sa nachádzajú vo všetkých väčších svetových múzeách. Dokopy vážia zhruba dvesto kíl. „Najväčší kus s hmotnosťou 45,5 kilogramu je v zbierkach univerzity v Tübingene,“ povedal profesor Vladimír Porubčan zo Slovenskej akadémie vied, ktorý sa roky zaoberá výskumom meteoritov. „Štyri kusy presahujúce osemnásť kíl sú v Prírodovednom múzeu vo Viedni, v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti sú dokopy 18,1-kilové, najväčší váži 4,8 kila. Ďalšie sú v Berlíne, v Londýne, v Prahe.“
Do Slovenského národného múzea v Bratislave sa malý, 180-gramový plátok Magury dostal pred desiatimi rokmi. „V roku 2001 sa nám podarilo s Národným múzeom v Prahe vymeniť úlomok Magury za podobný úlomok meteoritu Rumanová, ktorý sa našiel v roku 1994,“ hovorí profesor.
Významný ako americký
Presná lokalita a rok dopadu meteoritu nie je presne určený. Odborníci predpokladajú, že mohol na svahy severných výbežkov Oravskej Magury, západne od dnes zatopenej obce Slanica, spadnúť niekedy v rokoch 1830 – 1840. V týchto rokoch totiž lesní robotníci z lesov Oravskej Magury vo veľkom znášali kusy železa, tavili ich a vyrábali z nich rôzne pracovné nástroje. „Takto sa pravdepodobne viac ako jeden a pol tony vzácneho železa mimozemského pôvodu stratilo,“ hovorí Porubčan.
Keď nález objavili odborníci, patrilo Slovensko pod Rakúsko-Uhorsko. Väčšina zachovaných úlomkov teda skončila vo Viedni alebo Budapešti. U nás sa meteorit zachoval možno len ako rôzne sekery, krompáče, motyky, ktoré sú dnes buď v múzeách alebo ako pamiatka po predkoch v rodinách.
Magura je najvýznamnejším slovenským meteoritom, ktorý významne napomohol rozvoju rodiacej sa meteoritiky v 19. storočí. „Mnohí súčasní odborníci hovoria, že pre vtedajší meteoritický výskum bol taký významný, ako nález meteoritov z okolia známeho krátera Canyon Diablo v Arizone - Barringerov kráter - pre americkú meteoritiku 20. storočia.“ Keďže sa nenašiel kráter, vedci predpokladajú, že na zem dopadol vo forme meteoritického dažďa.
