BOBROV. Ján sa rezbárčine aktívne venuje pätnásť rokov. Vyrezávanie ho však bavilo odmalička. Do postáv životnej veľkosti sa pustil prvýkrát tento rok. „Najskôr som robil Cyrila a Metoda ku kostolu. Nasledovala žena a muž do našej záhrady. Pre veľký betlehem som sa rozhodol na letnom plenéri v Humennom. Tam sme ho robili ôsmi. Povedal som si, že to vyskúšam aj doma, sám.“
Vyrezávať začal v júli. Najskôr Máriu, Jozefa, Ježiška, pastiera, ovečky, anjela, končil kráľmi. Koľko hodín pri sochách trávil, nevie spočítať. Keď mal chuť, bol v dielni od rána do neskorého večera. Najhoršie boli dokončovacie práce.
„Chcel som to mať čím skôr hotové, no na kráľoch bolo stále treba čosi dorábať. Prišlo zlé počasie, ochladilo sa. Aj unavený som bol čím ďalej viac.“
Postavičky v životnej veľkosti.
Ján Špuler drevo opiľuje minimálne. Namiesto píly používa radšej dláto. Preto trvá práca dlhšie. „Pod dlátom človek vidí, ako sa drevo pomaličky mení, čo sa v ňom ukrýva, môžem si ho prispôsobiť, ako potrebujem. Keď kus odpílim, naspäť sa už vrátiť nedá.“
Drevený betlehem sa skladá z desiatich sôch z lipového dreva. Najvyšší je Jozef, ma viac ako dva metre, dvaja králi merajú meter osemdesiat, tretí s Máriou v pokľaku majú približne meter a pol. Každá socha je vyrezaná z jedného kusa dreva, ktoré je ošetrené proti škodcom aj navlhnutiu.
